Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

Zobrazujú sa príspevky s označením reportáž. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením reportáž. Zobraziť všetky príspevky

štvrtok 25. mája 2017

ČERNÁ, EVA - REPORTÉRKINA SPOVEĎ

ČERNÁ, EVA

REPORTÉRKINA SPOVEĎ

Ikar, Bratislava, 1999
5. vydanie
obálka Táňa Hojčová
ISBN 80-7118-852-2

reportáž, publicistika, životopisy
168 s., slovenčina
hmotnosť 220 g

tvrdá väzba
stav: veľmi dobrý

0,80 €

*lupev* (in *R08*)

Pri sledovaní relácie Lampáreň v televízií obdivujeme reportérku Evu Černú ako zanietene bojuje proti krivdám a neprávosti. Vo svojej knihe prezrádza, ako sa do Markízy dostala, ako začínala, čo všetko prežila v spravodajstve. Dozviete sa ako sa robia Televízne noviny, aj čo sa do reportáži nedostáva. Eva Černá vám však dovolí nahliadnuť aj do svojho súkromia a čo-to prezradí aj o svojich kolegoch. 




MOJE ANTITECHNICKÉ ALIBI

O našich spravodajských reportéroch je známe, že si svoje príspevky strihajú sami. Ako som spomínala, učili sme sa to pol roka pred spustením vysielania. Ja to však dodnes neviem, lebo patrím medzi tie typy ľudí, pre ktorých je technika trest. Aj to tak beriem. Neviem ani pracovať s počítačom, aj keď je pravda, že túto knihu píšem na počítači. To však ešte neviete, ako prácne som to ten prvý deň v noci robila presne podľa krokov, ktoré mi kamarát napísal na papier tak, že aj najväčší blb by to dokázal. Keď som to všetko prácne napísané chcela uložiť do pamäte a potom to skontrolovať, tak to tam, jednoducho, nebolo. Už som však bola taká unavená, že som nevládala ani plakať, ani hrešiť. A tak som si dovolila v noci o tretej mu zavolať, čo sa mi stalo. Po telefóne ma navigoval, čo mám robiť, no bezvýsledne. Na otázku, čo všetko som ešte stlačila, nestlačila, stlačiť mala a stlačiť nemala, som mu nevedela dať odpoveď. Zato som zo zúfalstva napísala do toho počítača: ,Ja sa asi zabijem.“ Alebo čosi podobné. A to jediné sa tam uchovalo. Tie veci, čo mi kdesi zmizli, som však naozaj nemala nikde zapísané. Ťahala som ich z hlavy, ešte šťastie, že na druhý deň prišiel a kdesi to v tom počítači našiel.

A tak je to aj so strižňami - ostrihám si z vlasov aj z čohokoľvek iného, ale mašiny, to je moja smrť. Moji šéfovia ma najprv strašili, že ma vyhodia, keď sa to nenaučím (to som sa už raz na začiatku vyplakala pred pánom Pavlíkom, ako viete), ale aj oni sa nakoniec presvedčili, že toto je moje prekliatie.

Napríklad, ďalší problém. Všetci počuli z mobilných telefónov dobre, len ja zle. Vo výrobných vozoch sme mali už pol roka mobily, aby sme mali s centrom spravodajstva rýchle spojenie, čo bolo výhodné, hlavne keď sme nakrúcali mimo Bratislavy a mohli sme informovať našich zmenárov či vedúcich vydania, ako ďaleko sme s prácou, či je to zaujímavé alebo o koľko prídeme. Nikto nikdy nemal problém, len ja som už pol roka zmenára zásadne vždy zle počula. Tak mi raz, už ani neviem, v akej dedine som bola, zavolal zmenár na mobil. Ja som do toho hučala a hučala, až to vytočilo nášho technika aj šoféra, ktorý pozrel na mňa a vybuchol do takého smiechu, že skoro nabúral. Potom zastal, vystúpil z auta a chechtal sa tak, že sme aj s kameramanom sediacim vzadu v údive pozerali, či mu nešiblo. Keď sa láskavo dosmial, utrel si slzy a povedal mi: „Evi, bodaj by si počula, keď to máš naopak.“ Na tejto historke sa všetci v redakcii bavili ešte dva týždne. Pravdaže, na môj účet. Šéfovia to však odčinili tým, že mám už večný pokoj so strižňou.


utorok 20. marca 2012

THE MEANING OF LIFE

THE MEANING OF LIFE

Progress, Moskva, 1978
edícia The Writer and the Time

reportáž, publicistika
216 s., angličtina
hmotnosť: 383 g

tvrdá väzba
stav: výborný, nepoužívaná

0,40 € PREDANÉ

*087*







piatok 9. marca 2012

MOLDOVÁNYI, ÁKOS - ORSZÁG, VÁROS, HÍRES EMBER

MOLDOVÁNYI, ÁKOS

ORSZÁG, VÁROS, HÍRES EMBER

Gondolat, Budapest, 1977
edícia Világjárók (110)
46.000 výtlačkov

cestopis, cestovanie, reportáž
328 s., maďarčina
hmotnosť: 462 g

tvrdá väzba
stav: výborný, nepoužívaná

0,20 € PREDANÉ

*077*




„Nem tudom, tetszenek-e szeretni azt a társasjátékot: Ország, város, híres ember? Biztos ismerik: rábökünk egy betűre, aztán ezzel a betűvel írunk országot, várost, hegyet, vizet, növényt, állatot és híres embert. Ami engem illet: nagyon szerettem játszani. Kiváltképp az iskolai számtanórákon. Talán ennek köszönhető, hogy nem lett belőlem számtantudós. Viszont televíziós újságíró lettem, s munkám jellegéből adódik, hogy viszonylag sokat utazom. Egyszerűen imádok utazni! Sőt, elárulhatom : szinte fizikai gyönyört érzek, ha csak a közelébe kerülök egy repülőnek, mozdonynak vagy bármilyen, helyváltoztatásra alkalmas járműnek! Az utazásokra persze legtöbbször a rohanás, a szoros időbeosztás, a cipekedés, a zsúfolt program jellemző. De mindig tele vannak érdekes, emlékezetes találkozásokkal. Lollobrigida és Roger Moore, Ojsztrah és Rajkin, Heyerdahl és Rhoda Scott, Liz Taylor és Burton - mind-mind ott sorakoznak emlékezetem noteszlapjain, s most már nemcsak ott, hanem e könyv oldalain is. Nemrég múlt tíz éve, hogy végleg eljegyeztem magam a riporterséggel. A pálya első tíz éve alatt huszonhárom országban jártam, ennek kiemelkedő történéseit írtam meg ebben a könyvben. Játsszanak velem egy parti ország-várost! Meg is mondom mindjárt, milyen betűkkel kezdjük! M-mel, mint „Mikrofon", K-val, mint „Kamera". És Ny. Sz.-szel, mint „Nyitott Szem..."

Moldoványi Ákos