ELLIS, ALBERT - AKO MILOVAŤ

ELLIS, ALBERT

AKO MILOVAŤ
(The Art and Science of Love)

Smena, Bratislava, 1970
edícia Spektrum (3)
preklad Ján Meravý, Ján Podsitniansky
prebal Jozef Gális
73-059-70

psychológia, sexualita, partnerstvo
224 s., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom

0,90 € stav: dobrý, prebal ošúchaný *svama2*psy*
PREDANÉ stav: dobrý, bez prebalu *zimpa2*psy*

 

MAY, ROLLO - LÁSKA A VŮLE

MAY, ROLLO

LÁSKA A VŮLE
(Love and Will)

Pragma, Praha, 2007
preklad Radka Zárybnická
ISBN 978-80-7349-070-6

psychológia, sexualita, partnerstvo,
352 s., čeština

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

PREDANÉ

*kbto**psy*

Na základě své mnohaleté psychoterapeutické praxe a studia moderní kultury píše dr. Rollo May, s hlubokým porozuměním a soucítěním, o problémech moderního člověka. Analyzuje tlaky, které vyvstávají v dnešním období přechodu od starého k novému světu, síly, které nás uvrhávají do všeobecného neklidu, neosobnosti či jakéhosi odlidštění.

Dr. May ukazuje na samotné jádro tohoto dilematu, kterým je neschopnost chápat skutečný význam lásky a vůle, jejich prameny a vzájemný vztah. Předkládá tři nová myšlenková pojetí, která jsou lásce i vůli základem: eróta, daimoničnost a intencionálnu. Ta jsou nová, přinejmenším pro naši společnost - ačkoli je totiž každé z nich v našem moderním světě přítomno, žádné není rozpoznáno, tím méně uplatňováno konvenčními pojetími lásky a vůle.

Dr. May nekáže, ale hledá, zkoumá, vznáší otázky, podněcuje - a tak vede čtenáře, odborníka stejně jako laika, k nové hladině porozumění.

Dr. May předkládá nezastřený vhled a interpretaci pojetí lásky a vůle, a přitom ukazuje, kterak lze dosáhnout hlubšího vědomí, jež nám pomůže opětovně objevit jejich význam a hodnotu pro člověka, jakož i postavit je proti nesmírné prázdnotě naší odosobněné techniky.

Dr. May, psychoterapeut praktikující ve státě New York, započal svá psychoterapeutická studia ve Vídni, kde získal doktorát z psychologie. Pracuje na W. A. White Institute of Psychiatry, Psychoanalysis, and Psychology. Vyučuje na Harvardské a Princetonské univerzitě. Je jedním z průkopníků moderní psychiatrie a psychologie.

 

SENGEROVÁ, GERTI - NA ŽENY SA MUSÍ S CITOM

SENGEROVÁ, GERTI

NA ŽENY SA MUSÍ S CITOM 
alebo Čo ženy očakávajú od mužov
(Noch einmal mit Gefühl)

Gemini, Bratislava, 1992
preklad Viera Juríčková
obálka Ján Krížik
1. vydanie
ISBN 80-85265-17-6

psychológia, partnerstvo
168 s., slovenčina

tvrdá väzba
stav: dobrý, pečiatky v knihe

0,50 €

*bib20**psy*

Šarmantná a rozumná mladá žena čitateľovi dôveruje a prezrádza mu tajomstvá ženskej duše a sexuality, o ktorých s ním takto možno ešte nikto nehovoril. Tento veľmi odvážny rozhovor medzi štyrmi očami, vedený s pôvabom a plný elektrizujúceho ženstva, otvára oči a srdce muža pre ženu, ktorú miluje a s ktorou by chcel byť šťastný, a žene sa stáva účinným a povzbudzujúcim poradcom v láske. Obaja partneri sa dozvedia veľa toho, čo ani nevedeli, alebo si to neuvedomovali. Autorka sa odvážila prelomiť mlčanie a tabu a pomáha porozumieť fyzickej a psychickej podstate ženskej sexuality. Viedenčanka Gerti Sengerová sa ako vedecká publicistka a televízna moderátorka špecializovala na sexuológiu a psychológiu. Je autorkou vyše dvoch tisíc publikácií, ktoré vyšli v mnohých krajinách Európy a mnohé sa stali bestsellerom.

 

LAUSTER, PETER - LÁSKA - PSYCHOLOGIE JEDNOHO FENOMÉNU

LAUSTER, PETER

LÁSKA - PSYCHOLOGIE JEDNOHO FENOMÉNU
(Die Liebe - Psychologie eines Phänomenons)


Knižní klub, Praha, 1994
preklad Olga Kolečková
obálka Libuše Hubičková
1. vydanie
ISBN 80-7176-033-1

exualita, partnerstvo, manželstvo,
176 s., čeština
hmotnosť: 300 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, vpisy ceruzou do textu

1,50 €

*zlaci* in *H-par*L2

Známý psycholog a autor odborných knih Peter Lauster si pro tuto knihu zvolil lásku, duševní fenomén, s nímž je v našem myšlení spojeno mnoho předsudků a mýtů. A přesto je nejkrásnějším a nejdůležitějším pocitem v lidském životě. Ve své knize Peter Lauster těží z téměř dvacetileté praxe psychologického poradce i vědce. Nabízí čtenářům poznatky o lásce, které jim pomohou uvědomit si vlastní schopnost lásky, dále ji rozvíjet a především zbavit se nesprávného myšlení a předsudků.

Autor ukazuje, že láska k člověku je živý děj, který má určité fáze a podléhá proměnám. Z psychologického hlediska vysvětluje, co se vlastně děje, když láska vyprchává. Na četných příkladech z poradenské praxe Lauster ukazuje i cesty k naplněné lásce.

Peter Lauster, dipl. psycholog, se narodil v roce 1940 ve Stuttgartu. Studoval psychologii, filozofii, antropologii a dějiny umění v Tubingenu. Od roku 1971 vede v Kolíně nad Rýnem „Středisko psychologické diagnostiky a poradenství“. Peter Lauster má nejen mimořádně hluboké zkušenosti z výzkumu i praxe, ale i schopnost vysvětlit je v širokém kontextu čtenáři. Všechny jeho knihy se staly bestsellery a vyšly v překladech v nejrůznějších zemích světa. Už několik let je Lauster nejčtenějším německým psychologem.

ŠESTÝ MÝTUS

„Velká láska trvá věčně“

Láska je stálým průvodcem našeho života. V tom smyslu představuje faktor, kterého se člověk nikdy nemůže zbavit, nebo ho „setřást“. Život je šťastný tehdy, když se člověku daří rozvíjet každým dnem víc a víc svou schopnost milovat.

„Velkou láskou“ je však míněna láska k partnerovi, která je zvláště silná a vzhledem k této intenzitě trvá věčně, až do smrti. Přitom může dojít k výkyvům v její síle, ale zničit ji nelze.

„Velká láska“ znamená podle všeobecně rozšířeného názoru osudovou událost, která člověka potká a je tak mocná a velká, že trvá věčně. Je to přirozeně nesmysl, protože každý člověk nese za svou lásku zodpovědnost sám, a to se týká jak její intenzity, tak i trvání. Intenzivní láska - toto označení považuji za lepší než tzv. „velká láska“ - může trvat krátce a odumřelý vztah může pokračovat v instituci manželství a v morálním postoji člověka po celý život.

Otázka však zní, zda je možné, aby vydržela dlouho - třeba po celý život - láska neochabující, intenzivní, čestná a podnětná? Tato myšlenka zaměstnává mnoho lidí, protože láska by měla mít vzhledem k našim zákonům o manželství co nejdelší trvání. Manželství má být přece životním společenstvím naplněným láskou. Navíc je jistě lepší prožít dlouhý manželský život s láskou než bez ní. Kdyby láska rychle pominula, bylo by to v rozporu se záměrem uzavírat manželství na celý život. Člověk však vchází do manželství v naději, že láska vydrží stále, mnozí pak dokonce s představou, že se jejich láska ještě rozvine a potrvá až do stáří.

Čo k tomu lze říci z psychologického hlediska? Mínění psychologů tu jistě má své místo, i když by nám mělo být zároveň jasné, že instituce manželství existuje mnohem déle než psychologie a že tu zřejmě pracují síly, které s vědou o duši nemají a ani nechtějí mít nic společného.

K lásce patří schopnost, která není automaticky dána každému. Člověk ji získává v dětství a mládí a tato schopnost časem buď otupí nebo se dále rozvíjí. Láska je schopnost bděle, pozorně a senzitivně vnímat, přitom mít otevřené srdce a být přístupný tomu, co se v daném okamžiku děje. Člověk otevře dveře duše dokořán a nechá do ní vstoupit vše, co přináší den, hodina či okamžik. Láska není možná, když člověk srdce a duši neprodyšně uzavře, obrní se a touží po jistotě.

Láska je možná jen za předpokladu naprosté otevřenosti, kdy jsou smysly bdělé a duše je ochotná cítit, když člověk zůstane zranitelný a přístupný pro to nové, co mu přinese den. Láska je něco, co vzniká z okamžiku, co se proto nedá pevně zachytit, ale je živé jen v okamžiku. Chce-li někdo milovaného partnera pevně zadržet nebo dokonce vlastnit, lze to sice ve vlastnicky orientované společnosti pochopit, z psychologického hlediska je však zřejmé, že lásku vlastnit nemůžeme. Naopak, jakmile se objeví touha vlastnit, ocitá se láska v nejvyšším nebezpečí. Jestliže člověk touží po vlastnictví, nedokáže se už dívat nevinně a svobodně, jeho pohled je strnulý a zakalený, smysly ztrácejí schopnost nezaujatě přijímat vjemy. Pokud tedy někomu opravdu jde o lásku -ale kdy vlastně vůbec jde v konzumní společnosti skutečně jen o lásku a o nic jiného? - nemají tu touha vlastnit a starost o trvalost lásky žádné místo. Láska a živost se rozvíjejí v okamžiku, stejně jako vůně květiny. Začnu-li se na květinu fixovat, vůně se zcela jistě rozplyne, jsem-li s okamžikem spokojen, potom se tento okamžik bude opakovat, aniž bych o to jakkoli usiloval.

Jsem-li nevyzrálý v tom smyslu, že existuje nezkrocená chtivost, a přidá-li se stejná nezralost i u druhého, je láska ohrožena. Pokud ale nejsem lačný, bázlivý a orientovaný na vlastnictví a jistotu, může se láska každým dnem dále rozvíjet. Stačí pouze otevřít smysly. Láska se může rozvíjet směrem k jednomu konkrétnímu člověku, ale také tomu tak být nemusí. Jestliže je totiž otevřenost opravdová, znamená

KOLLE, OSWALT - ZÁZRAK LÁSKY

KOLLE, OSWALT

ZÁZRAK LÁSKY
(Das Wunder der Liebe)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1970
edícia Zebra (14)
obálka Pavel Blažo
preklad Pavel Ličko
1. vydanie. 60.000 výtlačkov

sexualita, partnerstvo,
336 s., slovenčina
hmotnosť: 247 g

mäkká väzba
stav: lepenie uvoľnené, zachovalá

PREDANÉ

*home*H-6-4*//*svama2*psy*

Sexuálna harmónia, láska a sexualita, aktivita a orgazmus ženy, čo je normálne a čo je perverzné, predĺžená ľúbostná predohra, variácie pohlavného styku, sexuálne krízy, nevera muža a ženy — to sú názvy niektorých kapitol knihy populárneho západonemeckého psychológa Oswalta Kolleho. No všetky môžu mať spoločný názov: úprimný a otvorený rozhovor.

Rovnako normálna je druhá žena, ktorej sú tieto dotyky nepríjemné. To nie je také zriedkavé. Nech má na to akýkoľvek dôvod, ale nepokladá dotyky za vzrušujúce. Môže to mať čisto telesné príčiny, ale aj duševné. Možno ju ruší pocit, že muž sám nenachádza pri dlhej predohre potešenie a robí to len kvôli nej. Okrem toho môže trpieť predstavou, že ju muž môže pokladať za chladnú. Alebo je takým typom ženy, ktorá je hned po najmenších prípravách veľmi silno vzrušená a jednoducho nechce ďalej čakať. Dotyky môžu byť však aj bolestivé, a tak sa dosiahne opak toho, čo sa dosiahnuť malo.

Napokon aj taká žena je normálna, ktorá chce, aby sa jej manžel príležitostne alebo často zmocnil pomocou viac-menej jemného násilia.

Zdĺhavý jemný nábeh pokladá hádam za nudný. No nuda ešte neprospela nijakému manželstvu a nijakým sexuálnym vzťahom. Možno by bola rada obeťou, chce jasne cítiť prevahu muža, alebo len týmto spôsobom sa môže vzdať svojho podvedomého odporu proti pohlavnému aktu. Komu to teda škodí, komu je to na prospech? Neškodí to nikomu a je to na prospech prehĺbeniu vnútorného zväzku dvoch manželov, ktorí sa milujú. Môže to však tiež byť tak, že táto žena si môže len týmto spôsobom povzbudiť fantázie o znásilnení, ktorými trpela alebo ktorými sa rozdrážďovala ako mladé dievča. A takýmto spôsobom sa muž môže stať v dvojjedinom manželstve dokonca duševným terapeutom svojej ženy.

Dúfam, že ste ma správne pochopili: toto sú príklady o rozličnom správaní žien, ktoré som vybral z praxe. Nie sú to rady, podľa ktorých by sa teraz malo konať. Každý človek musí objaviť sám, aké utajené túžby nosí v sebe, a potom sa pokúsiť svojmu partnerovi tieto túžby zrozumiteľne tlmočiť. Každý by však mal vedieť, že jestvujú mnohé a rozličné ľúbostné hry a že netreba nijaký spôsob hry v rámci harmonického manželstva hodnotiť vyššie alebo nižšie, alebo dokonca odmietať. 

U ženy a muža sa takéto túžby vypestujú väčšinou už v ranej mladosti. V čase dozrievania si mladý človek osvojuje určité sexuálne predstavy, ktoré majú často málo spoločné so skutočnosťou. Nechce svoje túžby splniť, no trápia ho, a čaká, kým sa stane dospelým. Mladý muž v období prepuknutia pohlavnosti možno sníval o božskej ženskej bytosti, ktorá ho zvádza. Stokrát sa videl v rovnakej situácii, jeho erotická bohyňa, prevzala vedenie, on bol paša, ktorý sa dáva zviesť. No ako dospelý mladý muž zbadá, že dievčatá a ženy očakávajú od neho niečo iné, on musí byť tou stále sa dožadujúcou silou, on musí prehovárať, presviedčať, zvádzať. A to aj robí. „Konečne,“ povie si, „som muž, a mužovia sú v láske aktívni.“ Počúva to všade a aj od ženy, ktorú si napokon vezme. No hlboko v ňom sa uhniezdilo hlodavé volanie po splnení sna. Má mu teda jeho sen splniť nejaká iná žena, ako sa to, žiaľ, tak často stáva? Či nie je lepšie, ak sa iniciatívy chopí jeho vlastná žena?

Napísala mi mladá žena:

„Po dvoch rokoch manželstva badám, že aktivita môjho muža veľmi klesá. Obávala som sa, že by sa naše manželstvo mohlo rozbiť, keby to tak išlo ďalej. No tu som sa spamätala. Jedného večera som ho privítala, keď sa vrátil domov z práce, a zahrala som mu veľké zvádzanie. Priznávam sa, že som najprv hrala. Ale čoskoro som si všimla, ako veľmi sa mu to páči. A vystupňovalo sa to aj u mňa.

,Vždy som si to takto predstavoval,' povedal mi neskoršie. A od tých čias sme si obaja uvedomili, že sa to musí robiť raz tak, raz onak, kedy ako, podľa toho, v akej nálade je ten druhý. Dnes už o tom nemusíme hovoriť, ide to samo od seba.“

Predtým, keď sa sexuálne počínanie hodnotilo vždy podľa prísnych morálnych zásad a dokonca „odsudzovalo“, hovorilo sa v takýchto prípadoch o potlačených „masochistických“ sklonoch alebo o skrytých homosexuálnych tendenciách. No takéto odsudzovanie je lacné. Každý človek skrýva v sebe toľko rozličných 

BEAUVOIROVÁ, SIMONE DE - DRUHÉ POHLAVIE 2

BEAUVOIROVÁ, SIMONE DE

DRUHÉ POHLAVIE 2
(Le deuxiéme sexe)

Obzor, Bratislava, 1968
edícia Malá moderná encyklopédia
preklad Viera Millerová
obálka E. Bačík
2. vydanie, 10.000 výtlačkov
65-042-68

partnerstvo, biológia,
480 s., slovenčina
hmotnosť: 497 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: prebal po krajoch ohnutý, knižničné pečiatky

1,00 € PREDANÉ

*zukol2*

Ženou sa nik nerodí: stáva sa ňou. Nijaký biologický, psychický, ekonomický osud neurčuje podobu ľudskej samičky v lone spoločnosti — je to súhrn civilizácie, čo vytvára tento prechodný produkt medzi samcom a klieštencom, označovaný ako ženský. Jedine prostredníctvom druhého sa môže jedinec vytvoriť ako ten druhý.

Mladosť dievčaťa prejde viac-menej v očakávaní. Čaká Muža. Isteže aj dospievajúci chlapec sníva o žene, túži po nej, no v jeho živote bude žena vždy iba jediným prvkom — neurčuje jeho osud. Zatiaľ dievča od samého detstva, či už si želá realizovať sa ako žena, alebo prekročiť hranice svojho ženstva, očakávalo od muža naplnenie aj únik: pre dievčinu má muž oslnivú tvár, je vysloboditeľom; je bohatý a mocný a vlastní kľúče k jej šťastiu, je princom z rozprávky. Dievčina vopred cíti, že pri jeho nežnostiach akoby ju unášal obrovský prúd života ako v čase, keď spočívala v matkinom lone...

Manželstvo je údelom, ktorý spoločnosť tradične ponúka žene. Aj dnes sú ženy väčšinou vydaté, alebo aspoň boli, pripravujú sa na vydaj alebo trpia tým, že sa neuskutočnil. Ekonomický vývoj postavenia ženy mení inštitúciu manželstva prevratným spôsobom — stáva sa zväzkom, ktorý dobrovoľne uzatvárajú dvaja jedinci. Žena už nie je obmedzená na funkciu roditeľky: táto funkcia stratila z veľkej časti povahu samozrejmej služby a prejavuje sa skôr ako povinnosť, ktorú žena dobrovoľne berie na seba. (Úryvky z textu.)

pohlavné zasvätenie

V určitom zmysle sa pohlavné zasvätenie u ženy tak ako u muža začína už od najútlejšieho detstva. Teoretické i praktické zaúčanie sa odohráva neustále od orálnej, análnej a genitálnej fázy až do dospelosti. Ale erotické skúsenosti dievčaťa nie sú jednoduchým pokračovaním jeho predchádzajúcich sexuálnych činností; často majú nečakaný brutálny ráz, vždy sú novou udalosťou, ktorá znamená rozchod s minulosťou. Vo chvíli, keif nimi dievča prechádza, všetky problémy, pred ktorými stojí, splývajú a nadobúdajú ostrú a naliehavú podobu. V niektorých prípadoch kríza prejde ľahko, sú však aj tragické prípady, ktoré sa končia samovraždou alebo šialenstvom. V každom prípade žena spôsobom, akým reaguje, angažuje veľkú časť svojho osudu. Všetci psychiatri sa zhodujú v tom, že erotické začiatky majú pre ženu ohromnú dôležitosť: odrážajú sa v celom jej ďalšom živote.

Situácia muža a ženy je celkom odlišná jednak z hľadiska biologického, ale aj spoločenského a psychologického. Pre muža je prechod od detskej sexuality k dospelosti pomerne jednoduchý: je tu spredmetnenie erotickej rozkoše, ktorá namiesto toho, aby sa uskutočňovala imanentne, zameriava sa na transcendentnú bytosť. Erekcia je výrazom tejto potreby — pohlavím, rukami, ústami, celým telom sa muž obracia k svojej partnerke, no v podstate tejto činnosti, tak ako vôbec, ostáva subjektom voči objektom, ktoré vníma, a k nástrojom, ktoré používa. Vrhá sa k druhej bytosti bez toho, aby strácal svoju nezávislosť, ženské telo je preňho korisťou a muž sa v ňom zmocňuje vlastností, ktoré jeho zmyslovosť požaduje od každého objektu; pravda, nepodarí sa mu privlastniť si ich, ale ich aspoň objíma, nežnosti, bozky sú polovičným neúspechom, ale aj tento neúspech je podnetom a rozkošou. Ľúbostný akt dospieva k jednote v prirodzenom vyvrcholení, v orgazme. Súlož má celkom presný fyziologický cieľ: muž sa ejakuláciou zbavuje výlučkov, ktoré ho ťažia, a vzápätí pociťuje úplnú úľavu, ktorú vždy sprevádza rozkoš. Isteže, rozkoš tu nebola jediným cieľom, často po nej nasleduje sklamanie — potreba zmizla skôr, než bola ukojená. V každom prípade sa istý akt uskutočnil, a muž tu ostáva s nezmeneným telom; služba, ktorú poskytol družke, splynula s jeho vlastným potešením. Ženská erotika je oveľa zložitejšia a odráža zložitosť jej situácie. Videli sme, že žena namiesto toho, aby zlúčila svoje špecifické sily so svojím individuálnym životom, stáva sa korisťou druhu, ktorého záujmy sa líšia od jej osobných cieľov; tento rozpor dosahuje u ženy vyvrcholenie. Vyjadruje sa okrem iného rozdielnosťou orgánov: klitorisu a vagíny. V detskom štádiu je stredom ženskej erotiky klitoris: niektorí psychiatri tvrdia, že u niektorých dievčat jestvuje aj vaginálna citlivosť, ale to je názor veľmi sporný; v každom prípade by mala iba druhoradú dôležitosť. Klitoridný systém sa v dospelom veku nemení a žena si zachováva po celý život túto erotickú nezávislosť; klitoridný kŕč je tak ako mužský orgazmus akýmsi uvoľnením spuchnutia, ktoré nastáva quasi mechanickým spôsobom, s normálnou súložou však súvisí iba nepriamo a pri plodení nehrá nijakú úlohu. K penetrácii a oplodneniu ženy dochádza cez vagínu; vagína sa stáva erotickým centrom iba zásahom muža a tento zásah je vždy istým druhom násilia. Kedysi ženu vytrhli z jej detského sveta a vrhli do manželského života skutočným alebo predstieraným únosom; ženu z nej robí násilie — preto sa tiež hovorí „vziať“ dievčaťu panenstvo, „pripraviť“ ho o veniec. Deflorácia nie je harmonickým vyústením súvislého vývoja, je to prudký rozchod s minulosťou, začiatok nového cyklu. Rozkoš sa dosahuje kontrakciami vnútorného povrchu vagíny; vyústia však v určitý a konečný orgazmus? O tomto sa ešte diskutuje. Anatomické údaje sú veľmi neurčité.

BEAUVOIROVÁ, SIMONE DE - DRUHÉ POHLAVIE 1

BEAUVOIROVÁ, SIMONE DE

DRUHÉ POHLAVIE 1
(Le deuxiéme sexe)

Obzor, Bratislava, 1968
edícia Malá moderná encyklopédia
preklad Viera Millerová
obálka E. Bačík
2. vydanie, 10.000 výtlačkov
65-041-68

partnerstvo, biológia,
184 s., slovenčina
hmotnosť: 258 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý, knižničné pečiatky

1,00 €

*zukol2*zdr*

Dlho som váhala, či mám napísať knihu o ženách. Námet je dráždivý, najmä pre ženy. A nie je nový. Na spor o žene sa už vypísalo množstvo atramentu. Teraz je už takmer uzavretý: už o ňom nehovorme. No predsa sa o ňom ešte stále hovorí. Nezdá sa však, že by obrovské hlúposti, ktoré sa popísali za posledné storočie, boli objasnili celý problém. Existuje tu vôbec nejaký problém? Aký? Sú vôbec ženy? Teória večného ženstva má ešte prívržencov. Šepkajú si: „Ešte aj v Rusku ženy ostávajú ženami“; zatiaľ čo iní, informovanejší — a často sú to tí istí — vzdychajú: „Žena sa stráca, žena je stratená.“ Už sa ani nevie, či ešte sú ženy, či budú, či si to treba želať alebo nie, aké miesto zaujímajú na tomto svete a aké miesto by mali zaujímať.

... ako teda postavíme otázku? A predovšetkým, kto sme, aby sme ju mohli klásť? Muži sú sudcami aj súdenými. Ženy takisto. Myslím však, že postavenie ženy môžu najlepšie objasniť práve — ženy. Poznáme ženský svet bližšie ako muži, máme v ňom svoje korene. Lepšie chápeme, čo znamená pre ľudskú bytosť byť ženou a viac sa staráme o to, aby sme o tom vedeli. V čom ovplyvnila náš život skutočnosť, že sme ženy? Aké konkrétne možnosti nám boli dané a ktoré odmietané? Je zarážajúce, že celá ženská literatúra je dnes menej inšpirovaná snahou požadovať, ako skôr ujasniť problém. Teraz, keď sa končí obdobie neusporiadaných polemík, je táto kniha jedným z pokusov položiť za ním bodku. (Z autorkinho úvodu.)

Videli sme, že údel ženy v primitívnej tlupe bol veľmi ťažký. U živočíšnych samičiek je reprodukčná funkcia prirodzene obmedzená a keď sa uskutočňuje, je samička viac-menej úplne oslobodená od inej námahy. Iba u ľudí často náročný muž vykorisťuje ženu až do úplného vyčerpania jednak ako matku, a potom aj jej individuálne schopnosti. Tak to bolo nepochybné v čase, keď si boj proti nepriateľovi vyžadoval použiť všetky prostriedky občiny; k námahe neustáleho a neregulovaného rodenia sa pripájalo namáhavé plnenie domácich povinností. Pritom niektorí historici tvrdia, že práve v tomto štádiu sa nadradenosť muža prejavuje najmenej. Skôr by sa malo povedať, že táto nadradenosť bezprostredne existovala, nebola ešte nastolená a požadovaná; nikto sa nesnažil vyvážiť kruté nevýhody, ktoré handicapovali ženu; ale ani sa ju nesnažil týrať, ako to bolo neskoršie za patriarchálneho režimu. Nijaká ustanovizeň neuzákonila nerovnosť pohlaví, lebo nebolo nijakých ustanovizni: nebolo vlastníctva, nebolo dedičstva, nebolo práva. Náboženstvo bolo neutrálne: zbožňoval sa nejaký bezpohlavný totem.

Až keď sa kočovníci usadili na pôde a stali sa poľnohospodármi, vidíme, že vznikajú ustanovizne a právo. Človek sa už neobmedzuje na tvrdý boj proti nepriateľským silám; začína sa konkrétne prejavovať tým, že stvárňuje svet, tým, že uvažuje o svete a o sebe. Od tejto chvíle sa rozdielnosť pohlaví odráža v zložení spoločenstva. Táto štruktúra nadobúda zvláštny charakter. V poľnohospodárskych občinách má žena často mimoriadnu prestíž. Vysvetľuje sa to hlavne celkom novou dôležitosťou, ktorú nadobúda dieťa v civilizácii založenej na obrábaní pôdy. Keď sa ľudia usadia na pôde, privlastňujú si ju. Vzniká vlastníctvo v kolektívnej forme, ktoré si vyžaduje od svojich majiteľov potomstvo; materstvo sa stáva posvätným poslaním. Veľa kmeňov žije v občinovom zriadení: to neznamená, že ženy patria všetkým mužom skupiny. Dnes sa Už neverí, že sa dakedy praktizovalo neobmedzené obcovanie mužov so ženami; ale muži i ženy môžu nábožensky, sociálne i hospodársky existovať iba v skupine: ich individualita ostáva čistým biologickým faktom. Manželstvo, nech by jeho forma bola akákoľvek: monogamia, polygamia, polyandria, je tiež iba svetský jav, ktorý nevytvára nijaké mystické puto. Pre manželku nie je zdrojom nijakej poroby, ostáva začlenená do svojho rodu. Celý rod zhromaždený pod rovnakým totemom je mystickým vlastníkom rovnakého mana, materiálne spoločne užíva rovnaké územie. V závislosti od procesu odcudzenia, o ktorom som hovorila, rod využíva toto územie v objektívnej a konkrétnej forme; trvaním na pôde teda realizuje svoju jednotu, ktorej totožnosť pretrvá pominuteľnosť času. Iba tento existenciálny prístup umožňuje pochopiť identifikáciu, ktorá existovala až do našich dní medzi klanom, rodom, rodinou a vlastníctvom. Podľa predstáv nomádskych kmeňov, pre ktoré jestvuje iba súčasnosť, poľnohospodárska občina nahradzuje spoločenstvo života, ktorý korení v minulosti, a dotýka sa budúcnosti: uctieva sa totemický predok, ktorý dáva svoje meno členom rodu. A rod má hlboký záujem o svojich potomkov. Bude žiť cez pôdu, ktorú im odkázal a ktorú oni budú obrábať. Občina si uvedomuje svoju jednotu a chce jestvovať mimo súčasnosti: spoznáva sa v deťoch, uznáva ich za svoje, v nich dosahuje svoje naplnenie a prechod do budúcnosti.

Veľa primitívnych ľudí však nevie, akú účasť má otec na splodení dieťaťa. Pokladajú deti za prevtelenie duchov dávnych predkov, ktorí sa nachádzajú pri niektorých stromoch, skalách, posvätných miestach a ktorí vstúpia do tela ženy; podaktorí usudzujú, že žena nemá byť pannou, aby bola možná táto infiltrácia, iné národy zasa veria, že je práve tak možná cez nozdry alebo ústa; v každom prípade deflorácia je tu druhoradá a z mystických príčin zriedkavo býva údelom manžela. Matka je, prirodzene, potrebná pre narodenie dieťaťa; ona udržuje a živí zárodok vo svojom lone, a teda jej prostredníctvom sa šíri život rodu vo svete. 

ZENO, KATRINA J. - SOM ŽENA

ZENO, KATRINA J.

SOM ŽENA
Cesta každej z nás
(Every Woman´s Journey)

Redemptoristi - Slovo medzi nami, Bratislava, 2010
preklad Zdenka Buntová
1. vydanie
ISBN 978-80-89342-11-2

náboženská literatúra, partnerstvo
160 s., slovenčina
hmotnosť: 200 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý, neautorské venovanie

PREDANÉ

*olepa*

„Kto vlastne som?“

Taká otázka nám môže pripadať ako banálna, takmer detinská fráza. Ženy si na ňu napokon odpovedajú samy: „Som matka.“ „Som účtovníčka.“ „Som rehoľná sestra.“ „Pravdaže viem, kto som...“ A predsa to nevieme.

V kútiku každého ženského srdca sa skrýva túžba po niečom viac. „Som iba matka? Iba manželka? Iba učiteľka či ošetrovateľka? Ak nie som len toto, kto vlastne som?“

Objaviť v ženskom srdci a duši ten najhlbší zmysel pre identitu sa nedá na prvýkrát. Je to cesta. Ženy si v rôznych fázach svojho života stále znova kladú otázku: „Kto som?“, pretože identita ženy nie je stojatá voda v jazierku. Je ako dravá rieka, čo sa rúti od jedného ohybu k ďalšiemu a vytvára si čoraz hlbšie a širšie koryto.

Ak vám niekedy v živote zišla na um rovnaká otázka, vrhnite sa do jej prudkého toku. Voda vám možno bude v prvom okamihu pripadať studená, no keď sa s dravou riekou spriatelíte, donesie vás na miesta, o ktorých ste nemali tušenia. A nielen to – naučíte sa mať z cesty potešenie. 

ELDREDGE, JOHN - OČARUJÚCA

ELDREDGE, JOHN
ELDREDGE, STASI

OČARUJÚCA
Tajomstvá duše ženy
(Captivating)

Redemptoristi, Bratislava, 2006
preklad Jaroslava Pytelová, Terézia Turoňová
obálka Ľudmila Králiková
1. vydanie
ISBN 80-968638-9-4

náboženská literatúra, partnerstvo,
264 s., slovenčina
hmotnosť: 383 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

1,60 €

*olepa* in **S7S**

Krása je podstatou ženy. Toto tvrdenie sa nám môže zdať nepravdivé v čase mnohých súťaží miss krásy, v čase, keď sa určujú ideálne miery, ktoré sú pre mnohé ženy nedosiahnuteľné. A aj v srdci samotných žien je zmätok, keď ich krása je na jednej strane obdivovaná, vyhľadávaná, žiadaná, na druhej strane napádaná, zneužívaná, využívaná, popieraná... „Si priveľmi..., si primálo...“

No krása je podstatou ženy preto, lebo je stvorená na obraz a podobu Boha. Ako muž má byť obrazom Boha — bojovníka, tak žena má byť obrazom krásneho Boha, akoby stelesnením jeho krásy.

Očarujúca sa zaoberá otázkou krásy z mnohých pohľadov. Odpovedá žene na jej najhlbšiu otázku: „Som krásna? Bude mať niekto o mňa záujem? Neostanem sama?“ No nedáva lacnú odpoveď. Vedie srdce ženy cestou uzdravovania do hlbín vlastnej duše a zároveň do srdca Boha, ktorý žene daroval svoju krásu. Autori potom ukazujú cestu, ako žena môže a má svoju krásu spoznávať, odhaľovať, a tým pozývať muža, aby kráčal s ňou cestou srdca ako jej ochranca...

Krása ženy nie je niečo, čo treba skúmať a vylepšovať. Je to dar, ktorý je v srdci každej ženy. Treba ho s úctou poznávať a prežívať.

Boh naozaj chce, aby ste vedeli, kto ste. Chce, aby ste chápali svoj život, aby ste vedeli, odkiaľ ste prišli a kam idete. Poskytuje to veľkú slobodu. Slobodu bytia, darovania sa a lásky. Môžeme vám teda na chvíľu pripomenúť, kto skutočne ste?

Ste žena. Nositeľka Božieho obrazu. Koruna tvorstva. Boh si vás vyvolil predtým, ako stvoril čas a priestor. Ste úplne a vrúcne milovaná. Ste vzácna, hľadaná, milovaná vášnivou túžbou vášho Snúbenca, Ježiša. Ste nebezpečná svojou krásou a životodarnou silou. A ste veľmi potrebná.

Môžete byť silná a nežná vďaka tomu, že ste boli ako žena vykúpená a zachránená. Cez vás Boh hovorí o svojom milosrdenstve, tajomstve, kráse a svojej túžbe po dôvernom vzťahu. Ste príťažlivá, môžete riskovať byť citlivá, ponúkať ľuďom hodnotu svojho života práve tak, ako aj svoje potreby, pretože ste chránená Božou láskou. Spolupracujete s Bohom prinášajúc život - vo svojich aktivitách, v práci i v živote ostatných ľudí. Vaše trpiace a prebúdzajúce sa srdce vás vedie priamo k Ježišovým nohám, kde na neho čakáte a slúžite mu. Oči jeho srdca boli a stále sú upreté na vás. Kráľ je očarený vašou krásou.

Potrebujeme vás. Chceme, aby ste naplno bdeli s Ježišom, aby vo vás ožili túžby, ktoré vložil do vášho vnútra, aby ste mohli skutočne žiť pre neho, aby ste mohli plniť úlohu, ktorá je zverená iba vám. Možno máte byť koncertnou umelkyňou alebo učiteľkou. Možno máte byť neurologičkou alebo cvičiteľkou koní. A možno ochrankyňou prírody, opatrovateľkou chudobných, starých alebo chorých. Určite ste však povolaná aby ste boli ženou, kdekoľvek vás Boh vedie.

Moja milá, je to veľmi dôležité. Nech už je vaše povolanie akékoľvek, máte ozdobovat svet svojím tancom, nasledovať Ježiša, kdekoľvek vás povedie Najskôr vás privedie k sebe A potom vás bude viesť, aby ste s ním išli do sveta, ktorý miluje Ježiš potrebuje, aby ste ho milovali aj vy.

Je to jeho Pozvanie.

Ježiš vám ponúka svoje rameno. Pozýva vás do tanca. Pýta sa: „Venujete mi tento tanec., každý deň vášho života?" Uprene vám hľadí do očí. Je očarený vašou krásou. Usmieva sa Nezáleží mu na tom, čo si kto myslí. Je sebaistý. Bude vás viesť Čaká iba na vašu odpoveď.

Môj milý mi hovorí:

„Hor' sa, priateľka moja,

holubica moja, 

krásava moja, a poď!" (Pies 2,10).

PÔŽITKÁRSTVO

Či máme tendenciu dominovať, riadiť alebo tendenciu utiahnuť sa do samoty, skľúčenosti a skrývať sa..., bolesť v nás zostáva. Hlboké túžby nášho ženského srdca sa nestratia len tak. A tak si doprajeme. Ak sa necítime dostatočne prijímané, uznávané, kúpime si niečo pekné. „Doprajeme si“ ďalšiu porciu zmrzliny alebo najväčšiu dávku nejakého jedla vo chvíli, keď sa cítime osamelé. Prenesieme sa do imaginárneho, snivého sveta, aby sme tak uhasili smäd svojho srdca. Romantické novely (je to miliardový biznis), telenovely, talk show, klebety, nespočetné množstvo ženských časopisov - to všetko kŕmi vnútorný život nášho snívania o vzťahoch, ktoré nahrádzajú - na chvíľu - skutočnú lásku. Nič z toho nás však naozaj neuspokojuje, a tak sa pokúšame zaplniť prázdnotu v nás svojimi malými neresťami (voláme ich „zlozvyky“). Brent Curtis ich nazýva „malými ľúbostnými románikmi“. Im odovzdávame svoje srdce namiesto toho, aby sme ho darovali Bohu.

Snívaním cestou do práce si predstavujeme zmysluplné alebo neľahké rozhovory, v ktorých sa dokážeme úžasne vyjadrovať. Svoju predstavivosť sústreďujeme na lacné romány, predstavujúc si seba ako nádhernú hrdinku - pôvabnú, prenasledovanú, krásnu. Sme nekonečne tvorivé v oddávaní sa týmto „cudzoložných predstavám“. Iste sa neobmedzujeme iba na jednu.

Postojte chvíľu a pouvažujte nad svojou situáciou. Keď sa znova ozve rana vo vašom srdci, ktorým smerom sa uberáte namiesto toho, aby ste vykročili k Bohu? Míňanie peňazí, hazardné hry, flámy, upratovanie, nakupovanie, pitie, súrna práca, čistenie, cvičenie, pozeranie filmov, situačné komédie, talk show, a dokonca i negatívne emócie sa môžu stať tým, čím sa rozmaznávame. Keď je naše srdce plné nedôvery, posudzovania iných, alebo dokonca hanby, falošne sa im oddávame, pretože sa nám stali všednými a pohodlnými. Robíme to miesto toho, aby sme tej bolesti dovolili privinúť nás bližšie k Bohu.

Nanešťastie, neresti v nás vyvolávajú dojem, že sa cítime lepšie... na chvíľu. Zdá sa, že „fungujú“, no v skutočnosti iba zväčšujú potrebu opäť sa im oddávať. Je to nočná mora závislosti. Tento problém siaha ďaleko za hranice „drog“. Svoje srdce dávame rôznym iným „milencom“, ktorí si vyžadujú našu pozornosť a nárokujú si na ďalšie oddávanie sa im. Ochutnáme niečo, o čom si myslíme, že je dobré. Túžby prestávajú na chvíľu bolieť, no neskôr sme opäť prázdne a potrebujeme byť znovu naplnené.

Spôsoby, akými umŕtvujeme svoju bolesť, túžby a svoj zármutok, nie sú neškodné - sú zákerné, zhubné. Usadia sa ako rakovina v našej duši a ak si ich raz pripustíme, stanú sa krutými a nemilosrdnými zároveň. Aj keď ich vyhľadávame iba kvôli chabému uvoľneniu zo svojich životných trápení, útočia na nás a väznia nás v reťaziach, ktoré nás oddeľujú od Božieho srdca aj od ostatných sŕdc okolo nás. Samy sa tak dostávame na „samotku“, kde je každá z reťazí ukovaná z nášho vlastného pôžitkárstva. „Naši milenci sa tak stotožnia s našou identitou, že zrieknuť sa ich sa nám môže zdať ako vlastná smrť... Čudujeme sa, či je možné bez nich žiť“ (Posvätná Romanca).

Nemusíme sa hanbiť za bolesť svojho srdca - za to, že potrebujeme, dychtíme a lačnieme po niečom oveľa väčšom. Všetko v našom srdci cíti bolesť.

ELDREDGE, JOHN - DIVOKÝ V SRDCI

ELDREDGE, JOHN

DIVOKÝ V SRDCI
Objavovanie tajomstva duše muža
(Wild at Heart - Discovering the Secret of a Man´s Soul)

Redemptoristi, Bratislava, 2007
Rieka života, Podolínec, 2005
preklad Pavol Marton
obálka Ľudmila Králiková
2. opravené vydanie
ISBN 978-80-969600-7-1

náboženská literatúra, psychológia, rozvoj osobnosti, partnerstvo,
208 s., slovenčina
hmotnosť: 358 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: veľmi dobrý

1,70 €

*olepa*  in **S3P**

KAŽDÝ MUŽ BOL RAZ CHLAPCOM. A každý malý chlapec má sny, veľké sny: o tom, že bude hrdinom, premôže zločincov, vykoná odvážne skutky a zachráni ohrozenú krásku. Aj každé malé dievča má svoje sny: zachráni ju jej princ a vtiahne ju do veľkého dobrodružstva, bude kráskou.

Ale čo sa stane s týmito snami, keď vyrastieme? Vstúpte do väčšiny kostolov, rozhliadnite sa a opýtajte sa seba samých: Aký je kresťanský muž? Nepočúvajte, čo vám budú hovoriť, pozrite sa na to, čo tam uvidíte. Väčšina kresťanských mužov je ... znudených. John Eldredge v knihe Divoký v srdci vyzýva mužov k obnove ich mužského srdca, stvoreného na obraz vášnivého Boha. A pozýva ženy k tomu, aby objavili tajomstvo mužskej duše a tešili sa zo sily a divokosti, ktorú muži prinášajú tomuto svetu.

Pred pár rokmi môj prostredný syn Blaine nastúpil do prvej triedy. Toto je veľký krok pre každé dieťa - opustiť pohodlie a istotu po matkinom boku a stráviť celý deň v škole medzi „veľkými deťmi“. Ale Blaine je veľmi otvorený a sympatický chlapec, rodený vodca, a tak sme vedeli, že to hladko zvládne. Každý deň pri večeri nás zasypával dobrodružstvami, ktoré v ten deň zažil. Bola to zábava spomínať si s ním na radosti prvých školských dní - naleštený nový obedár, nové žlté ceruzky číslo 2, krabička pasteliek Crayolas so zabudovaným strúhadlom, nový písací stôl a noví priatelia. Vedeli sme všetko o jeho novom učiteľovi, o hodine telocviku, čo sa hrali cez prestávku, ako sa prejavoval ako vodca vo všetkých hrách. Ale jeden večer bol ticho. „Čo je s tebou, Tiger?“ spýtal som sa. Neodpovedal, dokonca ani nezdvihol oči. „Čo sa stalo?“ Nechcel o tom hovoriť. Nakoniec z neho vyšiel príbeh - šikan. Nejaký prvák machroval a zhodil ho na zem na ihrisku pred všetkými priateľmi. Keď to hovoril, dolu tvárou mu tiekli slzy.

„Blaine, pozri sa na mňa.“ Neochotne zdvihol oči plné slz. Tvár mal červenú od hanby. „Chcem, aby si teraz veľmi pozorne počúval, čo ti poviem. Ak ťa ten prvák nabudúce zhodí na zem, chcem, aby si urobil toto - počúvaš ma, Blaine?“ Prikývol. Jeho vlhké oči boli upreté na mňa. „Chcem, aby si vstal... a chcem, aby si ho udrel... najsilnejšie, ako vládzeš.“ V tvári mu bolo vidno rozpačitú radosť. Potom sa usmial.

Bože dobrý - prečo som mu dal takúto radu? Prečo bol ňou potešený? Prečo sú niektorí z vás touto radou potešení a iní zasa zdesení?

Áno, viem, že Ježiš nám povedal, aby sme nastavili druhé líce. Ale my sme tento verš v skutočnosti zneužili. Nemôžete naučiť chlapca používať jeho silu tým, že ho o ňu olúpite. Ježiš bol schopný odplaty, verte mi. Ale rozhodol sa neodplatiť. Avšak my radíme chlapcovi, ktorého zosmiešňujú, zahanbujú pred jeho rovesníkmi, oberajú o postavenie a dôstojnosť, aby sa nechal biť, pretože Ježiš to chce? Zženštíte ho na celý život. Od toho momentu bude pasívny a prestrašený. Dospeje bez toho, aby sa vedel za seba postaviť, nikdy nebude vedieť, že je muž. Ó, áno, bude zdvorilý, dokonca milý, úctivý, bude dbať na svoje správanie. Možno to vyzerá morálne, možno to vyzerá ako nastavovanie druhého líca, ale v skutočnosti je to len slabosť. Nemôžete nastavovať líce, ktoré nemáte. Naše kostoly sú plné takýchto mužov.

V tom momente Blainova duša balancovala na hrane. Potom sa do jeho očí vrátil oheň a hanba sa stratila. Ale pre mnohých mužov ich duša stále balancuje na hrane, pretože nikto, nikto ich nevyzval byť nebezpečnými, poznať svoju vlastnú silu, objaviť, že majú všetko potrebné. „Cítim, že je vo mne rozbúrený oceán a ja sa usilujem udržať ho kľudný a tichý,“ zdôveril sa mi istý mladý priateľ po dvadsiatke. „Chcel by som byť nebezpečný,“ povzdychol si. „Myslíš, že je to možné? Cítim sa, ako keby som si musel žiadať povolenie.“ Musí si však mladý muž pýtať povolenie byť mužom? Pretože útok pokračuje ešte dlho potom, ako bola zasadená rana. Nechcem vás oberať o ilúzie - muž nie je zranený raz, ale veľa, veľakrát v priebehu života. A skoro každá rana nakoniec dopadá na to isté miesto: proti jeho sile. Život mu ju odoberá, jeden stavec po druhom, až nakoniec ostane úplne bez chrbtovej kosti.

SKONCOVAŤ S NÍM

Pred pár rokmi som čítal príbeh o malom chlapcovi, ktorému sa počas operácie prihodilo veľké nešťastie: „omylom“ mu odstránili penis. Táto udalosť sa stala v sedemdesiatych rokoch. V tom čase bol veľmi rozšírený názor, že „pohlavné roly“ nie sú vrodené, ale sú skôr formované kultúrou, a teda sú zameniteľné. Jeho pohlavné orgány zrekonštruovali do ženskej podoby a vychovali ho ako dievča. Tento príbeh je obrazom dneška. Presne to sa pokúšame urobiť chlapcom a začíname vtedy, keď sú ešte veľmi

BEAUVOIROVÁ, SIMONE DE - DRUHÉ POHLAVIE 1

BEAUVOIROVÁ, SIMONE DE

DRUHÉ POHLAVIE 1
(Le deuxiéme sexe)

Obzor, Bratislava, 1967
edícia Malá moderná encyklopédia
prekla Viera Millerová
obálka E. Bačík
1. vydanie, 12.000 výtlačkov
65-076-67

partnerstvo, biológia,
184 s., slovenčina
hmotnosť: 258 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

1,40 €

*kamag*  in *zdr*

Dlho som váhala, či mám napísať knihu o ženách. Námet je dráždivý, najmä pre ženy. A nie je nový. Na spor o žene sa už vypísalo množstvo atramentu. Teraz je už takmer uzavretý: už o ňom nehovorme. No predsa sa o ňom ešte stále hovorí. Nezdá sa však, že by obrovské hlúposti, ktoré sa popísali za posledné storočie, boli objasnili celý problém. Existuje tu vôbec nejaký problém? Aký? Sú vôbec ženy? Teória večného ženstva má ešte prívržencov. Šepkajú si: „Ešte aj v Rusku ženy ostávajú ženami“; zatiaľ čo iní, informovanejší — a často sú to tí istí — vzdychajú: „Žena sa stráca, žena je stratená.“ Už sa ani nevie, či ešte sú ženy, či budú, či si to treba želať alebo nie, aké miesto zaujímajú na tomto svete a aké miesto by mali zaujímať.

... ako teda postavíme otázku? A predovšetkým, kto sme, aby sme ju mohli klásť? Muži sú sudcami aj súdenými. Ženy takisto. Myslím však, že postavenie ženy môžu najlepšie objasniť práve — ženy. Poznáme ženský svet bližšie ako muži, máme v ňom svoje korene. Lepšie chápeme, čo znamená pre ľudskú bytosť byť ženou a viac sa staráme o to, aby sme o tom vedeli. V čom ovplyvnila náš život skutočnosť, že sme ženy? Aké konkrétne možnosti nám boli dané a ktoré odmietané? Je zarážajúce, že celá ženská literatúra je dnes menej inšpirovaná snahou požadovať, ako skôr ujasniť problém. Teraz, keď sa končí obdobie neusporiadaných polemík, je táto kniha jedným z pokusov položiť za ním bodku. (Z autorkinho úvodu.)

V istých obdobiach ľudstvo pociťovalo potrebu znížiť populáciu, ale zároveň sa národy báli oslabenia; v obdobiach kríz a biedy znižoval sa počet narodených tým, že sa zvyšoval u slobodných vek, keď sa mohli ženiť a vydávať. Inak bolo u ženy pravidlom, že sa vydávala mladá a musela mať toľko detí, koľko ich vládala porodiť. Len detská úmrtnosť redukovala počet živých detí. Už v 17. storočí abbé de Pure protestuje proti „hydropisii“, na ktorú sú ženy odsúdené. A pani de Sévigné odporúča svojej dcére, aby sa vyhýbala častému materstvu. Ale v 18. storočí sa vo Francúzsku začínajú šíriť maltuziánske tendencie. Najprv zámožné triedy a potom celé obyvateľstvo uznáva za rozumné obmedziť počet detí podľa možností rodičov a začínajú sa zavádzať antikoncepčné prostriedky. Roku 1778 demograf Moreau píše: „Bohaté ženy nie sú jediné, ktoré hladia na pokračovanie druhu ako na podvod starých čias; už aj na vidiek prenikli tie zhubné tajomstvá, neznáme každému inému živočíchovi okrem človeka; už aj na dedinách sa klame príroda.“ Prax „coitus interruptus“ sa šíri predovšetkým medzi buržoáziou, potom aj u poľnohospodárskeho obyvateľstva a medzi robotníkmi. Prezervatív, ktorý jestvoval už ako „antivenerien“, stáva sa antikoncepčným prostriedkom, ktorý sa rozšíril najmä po objavení vulkanizácie okolo roku 1840.*

V anglosaských krajinách je „kontrola pôrodov“ oficiálne povolená a objavujú sa aj mnohé metódy, ktoré dovoľujú oddeliť dve predtým neodlučiteľné funkcie: funkciu pohlavnú a reprodukčnú. Viedenská lekárska veda presne zistila mechanizmus oplodnenia, a podmienky, ktoré sň preň priaznivé, čo umožnilo aj nájsť spôsoby, ako sa mu vyhnúť. Vo Francúzsku je antikoncepčná propaganda a predaj prezervatívov a vaginálnych tampónov a pod. zakázaný; ale zato „kontrola pôrodov“ je rovnako rozšírená ako inde.

Potrat nebol nikde zákonom povolený. Rímske právo však neposkytovalo zvláštnu ochranu životu embrya; nepokladalo nasciturus za ľudskú bytosť, ale za časť matkinho tela. Partus antequam edatur mulieris portio est val viscerum (Dieťa pred narodením je časťou ženy, jej útrobami). V čase dekadencie sa potrat normálne praktizoval, a zákonodarca, aj keď chcel povzbudiť rodenie, neodvážil sa zakázať ho. Ak žena odmietala dieťa proti vôli svojho manžela, mohol ju dať potrestať: deliktom však bola iba jej neposlušnosť. Vcelku zákony orientálnej a gréckorímskej civilizácie pripúšťajú potrat.

Až kresťanstvo zvrátilo v tomto ohľade staré morálne predstavy, keď embryu pripísalo dušu; vtedy sa potrat stáva zločinom proti samotnému zárodku. „Každá žena, ktorá nejakým spôsobom zabraňuje, aby splodila toľko detí, koľko by mohla, je rovnako vinná vraždou ako žena, ktorá sa po oplodnení chce poraniť,“ hovorí sv. Augustín. V Byzancii bol potrat iba dočasne zakázaný a u barbarov, ktorí praktizovali vraždenie novorodeniat, trestal sa iba v tom prípade, ak sa robil proti vôli matky: táto vina sa dala vykúpiť cenou krvi. Prvé koncily však nariadili za túto „vraždu“ najťažšie tresty bez ohľadu na predpokladaný vek plodu.

Zároveň vzniká otázka, ktorá sa stala predmetom nekonečných diskusií: v akom veku vniká duša do tela? Sv. Tomáš a väčšina autorov označujú za chvíľu oživenia 40. deň u detí mužského pohlavia a 80. deň u detí pohlavia ženského. Tak sa začína rozlišovať plod oživený a neoživený. V stredoveku útrpné právo vyhlasuje: „Ak tehotná žena potratí plod skôr ako 45 dní po oplodnení, dostane za trest rok väzenia. Ak je plod starý plných šesťdesiat dní, tri roky. Napokon, keď je dieťa už živé, pokladá sa žena za vrahyňu.“ Kniha však dodáva: „Je veľký rozdiel medzi chudobnou ženou, ktorá zabije svoje dieťa preto, že ho nemôže uživiť, a tou, ktorá nemá inej možnosti, ako utajiť zločin smilstva.“ Roku 1556 Henrich II. uverejnil slávny edikt o potlačení tehotenstva. Pretože aj jednoduché potlačenie sa trestalo smrťou, vyvodzovalo sa z toho, že trest má tým skôr postihovať každé konanie, ktoré má za následok potrat; v skutočnosti mal edikt na mysli vraha novorodeniatka; používal sa však pre použitie trestu smrti voči pôvodcom a pomocníkom potratu. Rozlišovanie plodu oživeného a neoživeného prestalo okolo 18. storočia. Koncom storočia Beccaria, ktorý mal vo Francúzsku značný vplyv, bral do ochrany ženu,

TROBISCH, WALTER - VZALI SME SA

TROBISCH, WALTER

VZALI SME SA
(I Married You)

Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 2000
preklad Michal Hudák st.
2., upravené vydanie
ISBN 80-7140-204-4

manželstvo, partnerstvo,
160 s. slovenčina
hmotnosť: 182 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,10 € 

*zimpa*

Nič v tejto knihe nie je vymyslené. Všetky príbehy sa naozaj stali, všetky rozhovory skutočne odzneli.

Ľudia, ktorí v knihe vystupujú, dodnes žijú. (Žiaľ, okrem autora, ktorý zomrel v roku 1979 - pozn. red.) Preto názov mesta nie je uvedený, a aj mená osôb sú pozmenené tak, aby nemohli byť identifikované.

Moji priatelia v Afrike, o ktorých píšem, poznajú text tejto knihy a želajú si, aby pomohla mnohým ľuďom na svete. Lebo hoci sa jej dej odohráva v africkom prostredí, problémy medzi ľuďmi - i pri uzatváraní manželstiev - sa týkajú všetkých krajín a kultúr sveta.

Walter Trobisch

Telefón sa ozval na pravé poludnie.

- Prepáčte, že vás budím, ale mám tu pre vás jeden hovor.

- Ďakujem. Volalo ma mnoho ľudí?

- Celý zástup! A okrem toho v hale čaká mladý pár, bezpodmienečne chce s vami hovoriť.

- Prosím vás, povedzte im, aby boli ešte chvíľočku trpezliví. Prejem si a zavolám ich. A teraz mi prepojte ten hovor.

- Áno, pane, a ešte niečo. Mohla by som sa s vami pozhovárať aj ja?

- Prirodzene. Chcete vyjsť hore?

- Predpisy hotela zakazujú personálu vstup do izieb hostí.

- Kedy skončíte službu?

- O jedenástej večer.

- Môžete mi zavolať dnes večer, kým neodídete?

- Áno, - súhlasila a zapojila mi hovor.

Ozvala sa Ester. Oznamovala, že Fatma si odpočinula, a keď sa zobudila, mali spolu dlhý, požehnaný rozhovor. Fatma sa ešte nerozhodla, čo bude robiť, vnútorne je vraj nevyrovnaná.

- Navrhla som jej, aby zatiaľ bývala u nás.

- To je krásne, Ester! Ďakujem vám. Táto situácia mi pripomína iné samovražedné prípady. Keby boli počkali len jeden deň, našli by nejaké riešenie. Pravda, to, že Fatma zostane u vás, nie je konečné východisko, nepomôže jej to v najhlbšej núdzi. Je tu však čosi, Ester, čo nemôžem pochopiť. Veľa som čítal o „širších rodinách“ v Afrike. No keď sa niekto dostane do núdze, vtedy niet jedinej duše, ktorá by mu pomohla.

- „Širšia rodina“, tá ešte funguje na dedine, ale v mestách už nie.

- No Fatma hovorila, že na svoju svadbu chce pozvať tristo až štyristo ľudí.

- To je veľký rozdiel, či pozývate ľudí na svadbu, alebo chcete, aby vám pomohli.

-Tak to býva, ale Fatma výslovne povedala: „priateľov, štyristo priateľov“. Nenájde sa spomedzi tých štyristo jediný skutočný priateľ? To je to, čo nechápem!

- Budem sa usilovať o tom s Fatmou pozhovárať. Ale poznám toto mesto. Nie je to ľahké. Čo ste však mysleli tým, že pre Fatminu skutočnú biedu nie je nijakou pomocou, ak môže zostať u nás? Čo je teda podľa vášho názoru jej najhlbšia bieda? Túžba po vydaji?

- Nie, to nie je v jej situácii najnutnejšie.

- Alebo je to túžba po sexuálnom ukojení? Myslíte, že už nemôže žiť bez sexu?

- Ani to nemyslím. Fatma je zrejme skôr otrávená a rozčarovaná sexom, možno dokonca zhnusená.

- Čo potom hľadá?

- Miesto.

- Miesto?

- Áno, miesto. Domov.

- Veď ja som jej ho ponúkla, v našom dome!

Typické pre vydatú ženu, pomyslel som si, pre ľudí žijúcich pod záštitou manželstva je ťažké vžiť sa celkom do položenia nevydatých a neženatých.

- Ester, vaša ponuka je nádherná a myslíte ju úprimne. Preto si v tejto chvíli pre Fatmu neviem nič lepšie ani priať. Ale to nie je to, na čo myslím, keď hovorím, že ona potrebuje „miesto.“ Ani najkrajšia hosťovská izba sa nemôže stať „miestom“. Ona potrebuje miesto, ktoré by patrilo jej a ktorému by patrila ona. Dvere, na ktorých by bolo jej meno, izba, kde by stál jej vlastný nábytok. Miesto, kde je doma a kde sa ona môže stať pre druhých miestom, domovom. Nazdávam sa, že celý jej život nie je ničím iným než hľadaním takéhoto miesta. Nikdy ho však nenašla. Zakaždým, keď sa s nejakým mužom zoznámila, myslela si, že je v cieli. Ale všetko, čo našla, bola nanajvýš posteľ. Táto absencia miesta - domova je jedným z hlavných motívov pre samovraždu.

Ester chvíľu premýšľala, potom pokračovala:

- Inými slovami, ak si ju nikto nevezme, nebude nikdy šťastná.

Ešte stále to nepochopila!

- Vôbec nie, - vysvetľoval som trpezlivo. - Sú manželstvá, ktoré nie sú „miestom“ - domovom, a ani sa ním nestanú. Na druhej strane sú ľudia slobodní, osamelí, ktorí nielenže domov majú, ale aj sú domovom. Keď ich navštívite, ihneď pocítite, že ste prišli donov. Toto myslím pod „miestom“.

BARTÁK, VLADIMÍR - ČTENÍ PŘED MANŽELSTVÍM

BARTÁK, VLADIMÍR

ČTENÍ PŘED MANŽELSTVÍM

Práce, Praha, 1985
edícia Kamarád
foto: Vojtěch Písařík
1. vydanie, 44.000 výtlačkov

medziľudské vzťahy, partnerstvo, manželstvo,
304 s., čeština
hmotnosť: 333 g

mäkká väzba
stav: dobrý

0,70 € 

*zimpa* in **O1**

Což nemají mladí lidé. kteří si volí svého druha v souhlasu se svým citem, všechny předpoklady k vytvoření skutečně pevného svazku, který jim bude potěchou i posilou, útočištěm v osobních krizích, znamením jednoty a stálosti?

Jistě by tomu tak mělo být. A přece - jak často se vztah lidí v manželství zvrtne v pravý opak. vznikají rozpory, mezi partnery nastane rozvrat a manželství se nakonec rozpadá...