TAJOVSKÝ, JOZEF GREGOR - STATKY-ZMÄTKY

TAJOVSKÝ, JOZEF GREGOR

STATKY-ZMÄTKY 

Tatran, Bratislava, 1976
edícia Knižnica študujúcej mládeže (186)
prebal Jan Meisner
3. rozšírené vydanie, 20.000 výtlačkov
61-667-76

beletria, román, literatúra francúzska
314 s., čb fot., slovenčina

tvrdá väzba s prebalom, malý formát
stav: veľmi dobrý, neautorské venovanie na predsádke

PREDANÉ

*barpe*bels*

Jozef Gregor Tajovský Je najmladší z troch popredných tvorcov literárnych, ktorí slovenskú dedinskú rozprávku najvyššie pozdvihli do sféry umenia, vyvážili z dediny originálne, životné, vnútorne i v hmotnom svojom „byte“ pravdivé, rýdzo slovenské postavy a deje s celým ovzduším tohto svojrázneho malosveta (Kukučín, Timrava, Tajovský). Je to jedna z osobností, na ktorých právom spočíva dobré meno slovenskej literárnej prózy, vo svojej oddanosti k dedine a k etickým vzťahom k dedinskému človeku u nás dokiaľ jediná svojho druhu.

Tajovskému je ľud nielen predmetom umeleckej tvorby a spisovateľského záujmu, ale hlavne a predovšetkým otázkou srdca i svedomia.

Tajovského celé dielo literárne stalo sa vedomou oddanou a prirodzenou službou dedinskému ľudu. Pravda, nie tak, že by na ten cieľ vymýšľal a zhľadával didaktické príklady alebo výstrahy k desatoru alebo k veľkým mravným a sociálnym hriechom a defektom, ani tým, že by skladal citlivé a rozcítené žaloby na ťažkosť sedliakovej roboty a hmotných i spoločenských starostí, ale vnútorne pravdivou cestou: výstižným opisovaním celej opravdivosti a prísnosti života, jeho tvrdej každodennej skutočností, jeho tichého hrdinstva i jeho pokleskov a chýb.

U Gregora-Tajovského okruh literárneho záujmu držaný je vedome silno pri zemi, formát jeho myšlienkového napätia daný je - okrem niekoľko málo výnimiek - rozlohou duševného záujmu jeho postáv. V jeho kresbách nenájdeme opisovanie prudkých a primárnych hnutí a afektov, silných, zožierajúcich vášní, ktoré ženú svojich nositeľov bez zadržania jedným smerom k záhube alebo k víťazstvu, ale on hrúži sa do denných skúseností a pohybuje sa v stredných polohách. Tu niet otriasajúcich vzopätí a konfliktov, niet heroických postojov a náznakov, ani výnimočných dejov a osôb, ale tuhá vytrvalosť, schopnosť vydržať ten život, aký sa žije deň za dňom, lebo „život je život", a nie „hračka“.

Gregorova sila je v jeho pravde a v jeho úprimnosti ku všetkému, čím žije a dýcha slovenská dedina, a v čom je hodná záujmu a oddanosti alebo i pomoci, bez ohľadu na to, či tieto okolnosti objavuje v pomeroch dobrých alebo zlých.

František Votruba

 

Obsah

Matka / 6 Statky-zmätky / 28 Hriech / 121

II  Úžerník / 150 Kosec Môcik / 167 Štedrý večer / 182 Strminou... / 192 Pán syn / 209 Mišo / 224

III Starého otca rozpomienky / 250 Otec včelár / 262 Moja matka / 269

IV Životopisné dáta (J. G. Tajovský) / 278 Zo spomienok (H. Gregorova) / 280 Nad hrami a prózami (Z článkov P. Palko-viča, M. Pišúta, M. Košovej, A. Kostolného, ; K. Rosenbauma) / 303

SOFOKLES - ANTIGONA

SOFOKLES

ANTIGONA
(Antigoné)

Tatran, Bratislava, 1983
edícia Čítanie študujúcej mládeže (145)
preklad Ľubomír Feldek
doslov Július Špaňár
prebal Ľubomír Longauer
3. vydanie, 18.000 výtlačkov
61-479-83

literatúra staroveká, literatúra grécka, dráma, divadelná hra,
88 s., slovenčina
hmotnosť: 120 g

tvrdá väzba s prebalom

7,00 € stav: dobrý *petca*b-gre*

PREDANÉ stav: dobrý, pečiatky v knihe *trsos*b-gre*

Sofokles, ktorý zaujímal stredné miesto v trojhviezdí aténskych tragikov (Aischylos, Sofokles, Euripides), vytvoril pre grécku tragédiu nové možnosti tým, že k pôvodným dvom hercom, vystupujúcim v tragédii, pridal tretieho a na výpomoc používal i štvrtého. Tak obohatil dialóg a dej. V záujme dialógu tiež obmedzil zborové spevy, ktoré u Aischyla tvorili ešte významnú časť tragédie. Ďalšia Sofoklova zásluha je v tom, že dramatický dej rozvíja hneď od začiatku, pričom dramatickými zápletkami mu dodáva dynamiku, vzruch, spád a napätie. Vlastný text odvodzuje z charakterov postáv, ktorých tragické utrpenie je alebo následkom ich viny, alebo úmyselnej voľby, alebo môže byť aj nezavinené. Sofoklovo charakterizačné umenie tvorí jednu z jeho hlavných predností. I keď postavy idealizuje, sú nepochybne hlboko ľudské, pritom zložité a výrazne diferencované. S obľubou stavia proti sebe protikladné charaktery. Veľkú pozornosť venuje ženským postavám. Do svetovej literatúry vošiel ako tvorca monumentálnych postáv a majster najprísnejšej dramatickej architektoniky. Námety jeho najznámejších tragédií boli viac ráz spracované nielen v antickej, ale aj v novovekej európskej literatúre. 

Tragédia Antigona bezprostredne nadväzuje na udalosti po Oidipovej smrti. Presnejšie, začína sa od chvíle, keď aj základný konflikt. Oidipovi synovia Eteokles a Polyneikes sa dostali do sporu o vládu nad Tébami. Vyhnaný Polyneikes našiel útočište v Argu, odkiaľ pritiahol s veľkým vojskom proti Tébam. Eteokles Téby bránil. V súboji padnú obaja bratia. Nový vládca Téb, Oidipidov švagor Kreon, dal slávnostne pochovať Eteokla, ale pod trestom smrti zakázal pochovať Polyneika. Napriek zákazu sa Antigona rozhodne pochovať svojho brata. Usudzuje, že väčšmi než ľudské príkazy si treba vážiť „nepísané“, odveké božské zákony, ktoré prikazujú postarať sa o pohreb príbuzných. Presvedčenie, že koná dobre a spravodlivo, jej dodáva odvahu a nebojí sa smrti, ktorá jej hrozí, ak prekročí vládcov rozkaz. Pochovať mŕtveho bol totiž u Grékov príkaz ľudskosti a náboženstva. Antigonu prichytia pri čine a Kreon, obraňujúci svoju vladársku moc, ju dá za živa pochovať. Keď ho obmäkčí veštec Teiresias, je už neskoro. Antigona sa obesí a Haimon sa pri nej pred očami otca prebodne mečom. Po správe o synovej smrti spácha samovraždu aj Kreontova manželka Eurydika. Pre svoju vynikajúcu charakteristiku osôb skvelú dramatickú kompozíciu, výstižnosť a jemnosť slovného výrazu je Sofoklova Antigona majstrovským dielom, ktoré patrí medzi najvynikajúcejšie drámy svetovej literatúry.

STRÁŽCA

Ó, dovoľ,

aby som sa najprv prihovoril za seba: ja som to nespravil a nevidel som toho, kto to spravil, nebolo by teda spravodlivé, keby práve na mňa mala padnúť pohroma! KREON

Máš čosi na rováši, keď *a takto vopred brániš. Zrejme nesieš veľkú novinu.

STRÁŽCA

Tam, kde sa stane hrozná vec, je na mieste aj hrôza.

KREON

No tak vysyp to už konečne a strať sa!

STRÁŽCA

Už to sypem:

ktosi nám dnes ráno pochoval tú mŕtvolu aj s príslušnými obradmi. A len čo prikryl telo suchou prsťou - zmizol.

KREON

Čo to počujem? Kde je ten muž, čo mal tú

smelosť?

STRÁŽCA

Neviem - zeme akoby sa netkla motyka. Jej povrch ostal pevný, nerozrytý, nikde ani koľaj ani šľapaj, vinník zmizol bez stopy. Keď nám to ukazoval strážca, čo mal rannú službu, mysleli sme si, že sa stal hrozný zázrak. Mŕtve telo bolo preč. Nie v hrobe, ukrýval ho jemný prach - ten nasypal naň niekto, kto chcel ostať bez hriechu. A nebolo tam ani stopy po dravcovi a či psovi, ktorý by sem prišiel trhať mŕtvolu. Hneď sme sa zahrnuli výčitkami, strážca obviňoval strážcu, takže keby došlo k bitke, ťažko by sa našiel, kto by tomu zabránil.

Veď všetci sme boli vinníkmi, a predsa -vinníka tu nebolo. Nik nechcel priznať, že by čosi vedel. Boli by sme vzali do rúk žeravý kus železa a prešli cez oheň a prisahali pri bohoch, že sme to nespravili a že nevieme, čia je to myšlienka a kto ju uskutočnil.

Nakoniec, keď sme sa nemohli hnúť z miesta, ktosi z nás dal návrh, ktorý všetkých

zamrazil.

No zvesili sme hlavy, lebo bolo ťažko čosi namietať, keď nikto nemal lepší nápad. Navrhlo sa, že ti máme všetko oznámiť, nič nezatajiť. Schválili sme to a na mňa nešťastného padol žreb -že musím splniť túto „milú“ úlohu.

Nie je to pre mňa veľká radosť stáť tu, ani pre vás pozerať sa na mňa. Komu aj by spravil radosť posol s mrcha zvesťou?

NÁČELNÍK ZBORU

Pane môj, už hodnú chvíľu premýšľam, či azda pôvodcami toho činu nie sú bohovia.

KREON

Mlč, ak ma nechceš svojou rečou rozhnevať! Si napriek svojmu veku

hlupák?

Že vraj bohovia sa starajú o túto mŕtvolu! To trhá uši! Oni budú s úctou pochovávať toho dobrodinca, čo sem prišiel, aby zapálil ich chrámy,

......................................................................................

... posledná veta ...

Človeka, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená. 

BRĚZAN, JURIJ - MARJA JANČOWA

BRĚZAN, JURIJ

MARJA JANČOWA
Wobrazy ze žiwjenja serbskeho luda

Ludowe makladnistwo Domowina, Budyšín, 1960
obálka Wilfried Nabovsky
fotografie Wilfried Nabovsky
2. vydanie

dráma, divadelná hra, podpis autora
132 s., čb fot., lužickosrbčina
hmotnosť: 170 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

NEPREDAJNÉ

*mikpa* in *H-6-2*

MOLIÉRE - TARTUFFE / LAKOMEC

MOLIÉRE - TARTUFFE / LAKOMEC
Klasicistická dráma

Interpopulart Slovakia, Rohovce, 1996
edícia Populart - Študentská knižnica (32)
preklad Ján Poničan
ISBN 80-88834-31-7

dráma, literatúra francúzska, adaptácia,
126 s., slovenčina
hmotnosť: 95 g

mäkká väzba
stav: dobrý, knižničné pečiatky

0,90 € DAROVANÉ

*trsos* in *H-bar*

SHAW, GEORGE BERNARD - HÁROM SZÍNDARAB II.

SHAW, GEORGE BERNARD

HÁROM SZÍNDARAB II.
(Widowers´ Houses, Caesar and Cleopatra, Saint Joan)

Szépirodalmi könyvtár, Budapest, 1964
edícia Diákkönyvtár
preklad Géza Ottlik, Ádám Réz
9.300 výtlačkov

dráma, divadelná hra, beletria
168 s., maďarčina
hmotnosť: 120 g

mäkká väzba
stav: zachovalá

0,20 €  DAROVANÉ

*W1A*

SZOPHOKLÉS - DRÁMÁI

SOFOKLES

DRÁMÁI


Európa, Budapest, 1987
edícia A világirodalom klasszikusai, Új sorozat
17.000 výtlačkov
ISBN 963-07-4219-5

literatúra staroveká, dráma
476 s., maďarčina
hmotnosť: 397 g

tvrdá väzba, PVC prebal
stav: výborný, nepoužívaná

1,70 € PREDANÉ!

*100*

„Az Oidipusz király... sorsdráma. Szörnyű, barbár mese. Véres és szexuális talányok. Elnyomott emlékek és gyermekkori borzalmak fölkeverése. Hirtelen, képtelen, előre tudott s mégis elháríthatatlan katasztrófa___Ilyen vad, ős, nyers, babonás mélyeket éppen az emberi tudat és kultúra leglucidusabb művészete tár föl: annál megrendítőbb!

A Szophoklész művészete.

Mert ez a művészet első és egyetlen az egész világirodalomban. Minden művészet tudatos, már Homéroszé is az volt. De Homéroszt a témája vitte, a részletek elragadták; művészete e részletek rendezésére és előadására szorítkozott. Szophoklész kívül áll témáján, és az egészet látja. Amit csak bizonyos távolból lehet látni. Ez a titka tökéletes nagyvonalúságának és kemény egységének, ő nem sziklákkal dobálózik, hanem sziklából farag. ..

Szophoklésznél sohasem uralkodnak a részletek. De éppen azért minden részlet fontos és tökéletes. Az utolsó szolgaszereplő kész jellem- és sorstanulmány, az utolsó mondat is kiszámított műremek. Minden szó, minden verssor az egésznek hatását szolgálja

GOETHE, JOHANN WOLFGANG - FAUST

GOETHE, JOHANN WOLFGANG VON

FAUST

Európa, Budapest, 1986
ISBN 963-07-3079-0
edícia: Goethe válogatott művei
12.000 výtlačkov

beletria, dráma
672 s., maďarčina
hmotnosť: 553 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: výborný, nepoužívaná

1,00 €  DAROVANÉ

Kto bol GOETHE? O čom je FAUST?
*095*

A jelen... oly abszurd és konfúzus, hogy meggyőződésem: hosszú időn át kifejtett, tisztességes fáradozásaim e különös alkotmány létrehozásán elismerés helyett kárt vallanának, partra sodródnának, hajóroncsként szétomolva hevernének, s egyelőre az órák homokhordaléka lepné be őket." Másfél százada, halála előtt öt nappal írta le Goethe ezeket a sorokat egy levelében. A „különös alkotmány", amely végső, befejezett alakjában nem jelent meg életében kinyomtatva, amelynek kéziratát lepecsételte a szerző, s így mintegy elzárta az utókor elől: a Faust volt. A Faust, bár a filológusok könyvtárnyit összeírtak róla, azóta is rejtélyes mű maradt, amely tele van titkokkal, Goethe titkos üzeneteivel. Mégsem titkoknak holmi öncélú kultusza, hanem a titkok megfejtésére ösztönző alkotás, a megismerés drámája, a világot ésszel, érzékekkel kifürkészni törekvő emberé.

GOETHE, JOHANN WOLFGANG - FAUST

GOETHE, JOHANN WOLFGANG VON

FAUST

Európa, Budapest, 1974
25.000 výtlačkov

beletria, dráma
548 s., maďarčina
hmotnosť: 445 g

tvrdá väzba, papierový prebal
stav: výborný, nepoužívaná

0,60 € PREDANÉ

*088*

Elmélkedésre, titkok megfejtésére szánt mű a Faust, nem a puszta szórakozást vagy a készen tálalt életbölcsességet kereső olvasónak való. Goethe maga is elismerte: sok mindent „beletitkolt" (így mondta szó szerint: „hineingeheimnisst") ebbe az „összemérhetetlen" egészbe, ebbe a hagyományos példák vagy merev műfaji szabályok közé nem kényszeríthető alkotásba. A Faust titkai sokfélék: a természet titkai, az ember titkai, a társadalom titkai. És Goethe személyes titkai. Ezek sem akármilyen titkok persze — ezek is egy világba látó ember titkai. A Faust azonban mégsem titkoknak holmi rejtélyes kultusza, hanem éppen ellenkezőleg: az ember életre-halálra való viadala a titkokkal - az emberé, aki megfejteni hivatott őket. A Faust a megismerés és az etikus cselekvés drámája - a világot ésszel, érzékekkel megismerni és formálni vágyó emberé. Nem is ölthetett volna más alakot, csak ilyen „összemérhetetlenť", amelybe beleépül a „világ és az ember története is".