Vitajte v mojom antikvariáte!

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Prírastky kníh na e-mail" v ľavom stĺpci a na váš e-mail príde maximálne jedna správa denne.

Alebo sa staňte členom stránky na Facebooku.
https://www.facebook.com/groups/ripakovantikvariat/
Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie.

Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na
riporipo@gmail.com
Postup bude nasledujúci :

a.) uveďte tituly, o ktoré máte záujem
b.) uveďte Vašu adresu, prípadne telefón
c.) skontrolujem dostupnosť kníh a následne vám pošlem pokyny na platbu vopred. Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam.
d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby.
e.) Po obdržaní platby na môj účet vám knihy do troch dní posielam

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

Zobrazujú sa príspevky s označením Egypt. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením Egypt. Zobraziť všetky príspevky

nedeľa 1. júla 2018

ERCIVAN, ERDOGAN - ZAKÁZANÁ EGYPTOLOGIE

ERCIVAN, ERDOGAN

ZAKÁZANÁ EGYPTOLOGIE
Záhadná věda a špičkové technologie doby faraonů
(Verbotene Ägyptologie)

Dialog, Liberec, 2005
edícia Tajemství
preklad Tomáš Kurka
1. vydanie
ISBN 80-86761-40-1

archeológia, záhady, Egypt, história
240 s., čb obr., čeština
hmotnosť: 394 g

tvrdá väzba

PREDANÉ  stav: dobrý *BIB10*his*
PREDANÉ stav: dobrý, podčiarkovaný text ceruzou *kocev2*his*

V současné době je vstup do Cheopsovy pyramidy, která patří k sedmi divům světa, veřejnosti zakázán. Příčina tohoto opatření souvisí s odkazem starověkých Egypťanů a s prvními technickými a vědeckými krůčky lidstva. Bezpečně víme, že nejvzdělanější jedinci z dob faraónů, tedy především panovníci a vysoce postavení kněží, znali elektřinu a dokonce nechávali těžit uranovou rudu (odborníci z amerického vesmírného úřadu pro kosmonautiku se domnívají, že nitro pyramidy skrývá s velkou pravděpodobností energii odpovídající síle atomové bomby). Jenže jak mohli faraóni bezmála už před 5 000 lety využívat špičkové technologie obvyklé až v dnešní době?

Spisovatel Erdogan Ercivan v této vzrušující publikaci nade vší pochybnost dokazuje, že už před tisícovkami let zasvěcení jedinci vskutku disponovali poznatky znovu objevenými až v dnešní moderní době, ať už jde o genovou technologii anebo využití radiového záření. Čtivost textu, obsáhlé vědomosti, dokumentaristická přesnost a poctivost autorova přístupu povýšila Zakázanou egyptologii na světový betseller.







sobota 30. júna 2018

DOHERTY, PAUL - MASKA BOHA SLNKA

DOHERTY, PAUL

MASKA BOHA SLNKA
(The Mask of Ra)

Motýľ, Bratislava, 1999
preklad Viktor Krupa
obálka Branko Kocian
ISBN 80-88978-21-1

beletria, román, Egypt,
280 s., slovenčina
hmotnosť: 428 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

2,80 € PREDANÉ!

*zukol3*

Paul Doherty je uznávaný historik, ktorý brilantne využíva svoje vedomosti pri písaní napínavých detektívnych príbehov, odohrávajúcich sa na pozadí skutočných historických udalostí. Aj v tomto románe dokonale uplatnil svoje oslnivé vedomosti o Egypte, a tak vznikol strhujúci príbeh, v ktorom sa pôsobivo prelína fikcia so skutočnosťou.

Dej neobyčajne dramatického historického románu s detektívnou zápletkou sa odohráva v období panovania faraóna Thutmosa II. a jeho manželky kráľovnej Hatšepsovet. V zjednotenom Egypte nastalo obdobie nového a veľkolepého rozmachu, čo iba zosilnilo boj o moc a získanie popredných miest na kráľovskom dvore. Zrazu nečakane a záhadne zomiera Thutmose II. a sudca Amerotke sa ujíma vyšetrovania, čo skutočne bolo príčinou náhlej panovníkovej smrti. Priebeh vyšetrovania komplikuje množstvo prekážok, tajomných úkazov a čudných zmiznutí.

Sprisahanci nešetria silami ani prostriedkami, aby vyšetrovateľa zviedli na falošnú stopu. Vyriešenie záhady faraónovej smrti bude prekvapením pre čitateľa.








Amerotke prikývol. „Poznám Peaja. Je to osobný lekár faraóna, jeho ženy a ostatných rodinných príslušníkov.“ Usmial sa. „Znamenitý odborník.“

Súdni sluhovia uviedli Peaja. Amerotke poznal z rečí tohto drobného počerného človiečika. Vedel o ňom, že rád klebetí, je zberateľom cenností, ruky má samý prsteň, krk obťažkaný náhrdelníkmi a takto vystavuje na obdiv svoje bohatstvo. To je nádhera a okázalost’, čudoval sa Amerotke v duchu, že lekár unesie toľkú ťarchu. Svedok sa uklonil, položil ruky na svätostánok, odrecitoval slová prísahy a nenáhlivo sa usadil na vankúše po Amerotkeho pravici.

„Pane,“ oslovil ho Amerotke, „vieš, prečo sme ťa predvolali?“

„Osobne som sa staral o božského faraóna,“ odvetil Peaj. Hlas mu znel zachrípnuto a hrdelne. Napriek bohatstvu a vzdelaniu sa cítil menejcenný, lebo pochádzal z vidieka. Poobzeral sa vôkol a napravil si rukávy plátenného rúcha, akoby sa chystal brániť pred posmešníkmi.

„Večer, keď skonal božský faraón, ťa zavolali do Amon-Reovho chrámu, však?“ opýtal sa Amerotke.

„Áno, hneď po západe slnka, ako si to vyžaduje rituál.“

„A začal si pripravovať božského faraóna na púť k ďalekému obzoru.“

„Tak je. Zaujímala ma aj príčina jeho smrti.“

„Prečo?“ prerušil ho Amerotke.

Peaj sa narovnal a v úžase vyvalil oči.

„Faraón sa zrútil. Trpel božskou chorobou. Mal padúcnicu,“ vyjachtal Peaj. „Myslel som, že omdlel a upadol do hlbokého spánku, aký sa vyskytuje pri tejto chorobe.“

„A nebolo to tak?“ znela Amerotkeho otázka.

Peaj pokrútil hlavou. „Duša vyšla z faraóna. Nenahmatal som mu pulz života na krku ani na zápästiach. Znepokojovalo ma, že smrť nastala náhle,“ dodal Peaj. „Vyzul som faraónovi sandále a kúsok nad pätou som si všimol ranku po uhryznutí zmije. Škvrnka bola sinavočervená, lebo zuby prenikli veľmi hlboko.“

„Na ktorej nohe?“ zaujímal sa Amerotke.

„Na ľavej.“

Amerotke sa oprel rukou o stolicu.

„A mohlo byť pohryznutie smrteľné?“

„Samozrejme. Zmija je veľmi jedovatá, nepomohli by sme mu.“ „Ak vretenica pohrýzla faraóna, keď odchádzal z kráľovskej bárky, povedz mi, prečo sa neponosoval v tej chvíli, keď sa mu to stalo?“

„Ach!“ Peaj sa začal knísať dopredu a dozadu. Keby si nebol pripomenul, kde je, ukázal by prstom na najvyššieho sudcu, ako keby sa rozprával s učencami v dome života. „Môj pane, musíte mať na pamäti dve veci. Milovaný faraón sa práve chystal vstúpiť do mesta. Bol to vojak, bojovník, premožiteľ protivníkov. Ak pocítil ťažobu, nedal to najavo.“

„Súhlasím,“ prikývol Amerotke.

„Po druhé,“ pokračoval Peaj, „pohryznutie akiste nebolo veľmi bolestivé. Viem o ľuďoch, ktorí pracovali po poštipnutí ďalej a ani netušili, že im jed stúpa do srdca.“

„A ako dlho by to mohlo trvať?“

Peaj rozpačito zažmurkal.

„Prijímam tvoju prvú domnienku,“ dodal Amerotke. „Ale nehol by sa faraón zrútil oveľa skôr? Nemám pravdu?“

„Hm, to závisí od všeličoho,“ vyjachtal Peaj.

„Od čoho?“

„Od človeka.“ Peaj si zotrel pot z tváre. „Od telesnej konštitúcie, od zdravotného stavu. Nezabúdaj, pane môj, že faraón sa do príchodu k chrámu nehýbal. Keď človeka poštípe had, jed účinkuje tým rýchlejšie, čím väčšmi sa postihnutý pohybuje.“ Amerotke si spomenul na dôstojníka, ktorého popravili ešte v ten istý deň. Posunkom naznačil, že súhlasí s lekárovými slovami.

„A určite ho pohrýzla zmija?“ ubezpečoval sa Amerotke. Vzápätí Peaj zavolal ako ďalších svojich svedkov obliekačov nebohého faraóna i chlapov, čo prenášali jeho telesné pozostat-

streda 2. mája 2018

WALTARI, MIKA - EGYPŤAN SINUHE II.

WALTARI, MIKA

EGYPŤAN SINUHE II.
Pätnásť kníh zo života lekára Sinuheho asi od roku 1390 do roku 1335 pred naším letopočtom
(Sinuhe der Ägypter)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1986
preklad Gabriela Vigašová
edícia Retro (47)
obálka Ján Krížik
2. vydanie, 60.000 výtlačkov

beletria, román, história, Egypt,
312 s., slovenčina
hmotnosť: 264 g

mäkká väzba
stav: veľmi dobrý

1,00 €  DAROVANÉ EGJAK

*zukol4*

„Waltariho historický román je jedinečné a nekonvenčné literárne dielo. Opreté o dejiny starého Egypta, Sýrie, Babylonu, Kréty zahrňuje v sebe typický románový príbeh s konkrétnymi postavami a konfliktmi (skoncentrovanými okolo Sinuheho — kráľovského lekára a podvrhnutého potomka egyptských faraónov), no koncipované panoramaticky, v širokých rozmeroch, je zároveň monumentálnou freskou o živote ľudí a spoločnosti antických orientálnych civilizácií. V každom prípade, čo autor napísal, znamená viac ako pútavý román alebo skutočnosť, že zasvätene uviedol čitateľa do konkrétneho historického obdobia. Sústredený najmä na Egypt obdobia faraónov XVIII. dynastie, na politické stretnutia stúpencov starých egyptských bohov (Amóna a Atona), na život v kráľovskom dome, vojnové výpravy do susedných krajín ap., postihol charakteristické dobové mravy, zvyklosti, predsudky, antické orientálne ponímanie človeka, život súkromný i verejný. Literárna stránka prítomného románu je o to pôsobivejšia, že autor využívajúc svoju rozsiahlu erudíciu, exponuje svojich hrdinov, či ide o radových slobodných občanov, otrokov alebo o príslušníkov aristokracie, z pozícií praktického života a zároveň zoči-voči ich ľudskej existencii. Obe tieto hľadiská uplatnil Waltari nielen realisticky, ale tiež moderne, tak, že jeho román, hoci je evidentne zasadený do prostredia antických čias, prihovára sa čitateľovi dôverne, bezprostredne, no bez tzv. aktualizácií." (Z posudku Valéra Peťku)





sobota 13. januára 2018

BAUVAL, ROBERT - THE ORION MYSTERY

BAUVAL, ROBERT
GILBERT, ADRIAN

THE ORION MYSTERY
Unlocking the secrets of the pyramids
The revolutionary discovery that rewrites history

Mandarin Paperbacks, London, 1997
ISBN 0-7493-1744-2

záhady, história, Egypt,
352 s., čb fot., angličtina
hmotnosť: 209 g

mäkká väzba
stav: dobrý

0,50 €

*kamag* in *003*

Unlocking the secrets of the pyramids. For thousands of years the pyramids have stood, imposing and enigmatic, refusing to give up their secrets. Why did the Egyptians really build pyramids? What lies inside the Great Pyramid's hidden chamber and what awesome secret, unseeen for 4500 years, could be concealed there? Bauval and Gilbert have spent over ten years investigating the mysteries of the pyramids. Their conclusions have aplit the academic establishment.






sobota 15. júla 2017

SMITH, WILBUR - RIEKA BOHOV I.

SMITH, WILBUR

RIEKA BOHOV I.
(River God)

Danubiapress, Bratislava, 1995
preklad Hviezdoslav Herman
obálka Gregor Fudala
1. vydanie
ISBN 80-218-0181-6

beletria, román, Egypt, história,
328 s., slovenčina
hmotnosť: 378 g

tvrdá väzba s prebalom

2,00 € stav: dobrý *tomzom*b-eng*

PREDANÉ stav: dobrý  *zimpa*

Pútavý historický román z prostredia starovekého Egypta nás zavedie do údolia Nílu — životodarnej rieky, pri ktorej sa od vekov písali dejiny Egyptskej ríše, a s ňou i dejiny ľudskej kultúry. Vzdelaný otrok a eunuch Taita, básnik, maliar, prírodovedec, lekár a astrológ rozpráva pestrý životný príbeh svojej milovanej panej, šľachtičnej Lostris, ktorú ako vychovávateľ a dôverný priateľ sprevádza od jej narodenia po posledné okamihy.

Dej románu je zaľudnený živými postavami všetkých spoločenských vrstiev — od samého faraóna cez šľachtu a vojenských veliteľov až pc prostých roľníkov, banditov, sluhov a otrokov, ktorých osudy sa navzájom dramaticky krížia, poprepletané nežnými láskami, krvavými dobrodružstvami, krutými intrigami i vtedajšími zvykmi, a javiskom ich života je večný Níl, rieka-život, rieka-hrob,rieka-požehnani,rieka-tragédia. Rieka-Boh.





Keď som zistil, že kráľ je v týchto oblastiach zdravý, aj keď nevýrazného vzrastu, odporučil som, aby si na noc pred uľahnutím dával na svoj kráľovský úd teplý obklad z pšeničnej múky zmiešanej s olivovým olejom a medom, a potom som sa venoval trichofyciu. Na kráľovo nesmierne uľahčenie mu moja masť vyliečila vyrážku do troch dní, ako som sľúbil, čo ešte zvýšilo moju už i tak vysokú reputáciu lekára. Kráľ sa pochválil mojím výsledkom pred svojou radou ministrov a v priebehu niekoľkých dní o mňa začal byť pri dvore veľký záujem. Neskôr, keď sa rozchýrilo, že nie som len liečiteľ, ale aj astrológ, s ktorým konzultuje aj sám kráľ, moja popularita nemala hraníc.

Každý večer prichádzali k našim stanom v jednom prúde poslovia, ktorí prinášali nákladné dary pre moju paniu od tamtej dámy či onoho pána a ktorí prosili, aby mi dovolila navštíviť ich a poskytnúť im radu. Vyhoveli sme iba tým, s ktorými sme sa chceli bližšie zoznámiť. No a keď som sa už raz ocitol v stane mocného a vznešeného pána, ktorý mal suknicu zdvihnutú až k pásu, lebo som si prezeral jeho zlatú žilu, nebolo nič jednoduchšie, než vychváliť moju paniu a upozorniť pacienta na mnohé jej prednosti.

Ďalšie ženy z háremu čoskoro zistili, že moja pani Lostris a ja vieme prekrásne spievať duety a že vieme vymýšľať najprefíkanejšie hádanky a rozprávať ešte zábavnejšie príbehy. Boli sme pri dvore žiadaní a obľúbili si nás najmä háremové deti. Mal som z toho obzvláštnu radosť, lebo ak niečo milujem ešte väčšmi než zvieratá, sú to malé deti.

Faraón, ktorý bol najväčšmi zodpovedný za našu popularitu, sa čoskoro dopočul o tejto neobyčajnej obľube. To ešte zvýšilo jeho záujem o moju paniu, už aj tak dosť vysoký. V nejedno ráno, keď nastal čas vyplávať, ju zavolali na palubu admirálskej lode, aby strávila deň v kráľovej spoločnosti, nejeden večer na kráľovské pozvanie moja pani večerala pri kráľovom stole a tešila faraóna i celú zhromaždenú spoločnosť svojím prirodzeným ostrovtipom a mladistvým pôvabom. Pochopiteľne, vždy som bol diskrétne nablízku a k dispozícii. Keď kráľ stále neposielal v noci po ňu, aby ju prinútil podrobiť sa tým otrasným, no dosť hmlistým hrôzam, ktoré si vyčarila jej predstavivosť, jej city voči nemu sa začali meniť.

Pod zachmúreným zovňajškom faraóna Mamoseho sa skrýval láskavý a slušný človek. Moja pani Lostris si to uvedomila, a tak ako ja si ho postupne obľúbila. Kým sme doplávali k Elefantine, správala sa k nemu ako k obľúbenému strýkovi, a celkom prirodzene si mu sadala na kolená, aby mu porozprávala nejaký príbeh, alebo sa s ním na palube admirálskej lode hrala s paličkami, kto ich viac odoberie, pričom obidvaja sčerveneli od vzrušenia a smiali sa ako deti. Aton sa mi zdôveril, že nikdy nevidel kráľa takého veselého.

Dvor si toto všetko všímal a čoskoro začal pokladať moju paniu za kráľovu favoritku. V našich Stanoch sa začali večer zjavovať ďalší návštevníci, takí, ktorí sa chceli na faraóna obrátiť s nejakou petíciou a prosili moju paniu, aby na nich upriamila jeho pozornosť. Dary, čo ponúkali, boli ešte veľkolepejšie než tie, čo ponúkali mne za moje služby.

Moja pani odmietla dar svojho otca pre jediného otroka, a tak nastúpila cestu na juh chudobná, závislá od mojich skromných úspor. Pravda, kým sme doplávali do cieľa, nenazbierala len pekný majetok, ale aj dlhý zoznam láskavostí, čo jej dlhovali noví mocní a bohatí priatelia. Záznamy o týchto pohľadávkach som starostlivo viedol ja.

Nie som taký márnomyseľný, aby som predstieral, že moja pani Lostris by toto uznanie nedosiahla bez mojej pomoci. Jej krása a múdrosť a jej milá, priateľská povaha by jej tak či tak získali mnohých priaznivcov. Iba tvrdím, že som zariadil, aby sa to stalo o čosi skôr a s väčšou istotou.

Náš úspech so sebou prinášal aj isté nevýhody. Ako vždy, tí, ktorí mali pocit, že sa im ušlo menej faraónovej priazne, žiarlili, a bol tu aj problém vzrastajúcej faraónovej telesnej žiadostivosti sústreďujúcej sa na moju paniu. Tú ešte zvyšovalo dočasné odriekanie, čo som mu naordinoval.

Raz večer u seba v stane po tom, ako som mu naservíroval jeho nosoroží koktail, sa mi zdôveril: „Taita, ten tvoj liek je naozaj nezvyčajne účinný. Necítil som sa taký mužný od čias svojej mladosti, dávno pred mojou korunováciou a vyhlásením za boha. Dnes ráno po prebudení mi úd tak neuveriteľne stvrdol, že som poslal po Atona, aby sa pozrel. Urobilo to naňho velký dojem a hneď chcel ísť zavolať tvoju paniu.“

Táto novina ma celkom vyplašila; nasadil som svoj najprísnejší výraz, pokrútil som hlavou, hlasno som vťahoval vzduch medzi zubami a tloskal som jazykom, aby som vyjadril svoj nesúhlas. „Som rád, že ti zdravý úsudok zabránil poslúchnuť


štvrtok 25. mája 2017

WALTARI, MIKA - EGYPŤAN SINUHE

WALTARI, MIKA

EGYPŤAN SINUHE
(Sinuhe der Ägypter)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1978
preklad Gabriela Vigašová
prebal Ján Krížik
1. vydanie, 80.000 výtlačkov

beletria, román, história, starovek, Egypt
638 s., slovenčina
hmotnosť: 690 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

1,50 € PREDANÉ

*lupev*

Pätnásť kníh Egypťana Sinuheho uvádza čitateľa do čias starého Egypta v rokoch 1390 až 1335 pred naším letopočtom. Múdry a vzdelaný lekár v štvrti chudobných prijal malého najdúcha, dal mu meno Sinuhe, zasvätil ho do tajomstiev liečenia a okrem všetkej starostlivosti ho zahrnul aj láskou. No Sinuhe, ktorého už aj meno predurčuje k osamelosti, postupne odvrhuje všetkých, čo ho milujú, až sa dostane na dvor faraóna Echnatona a stane sa jeho dôverníkom. Po faraónovej smrti však Sinuhe upadne do nemilosti a jeho bývalý priateľ, egyptský vojvodca a uchádzač o faraónsky stolec, ho pošle do vyhnanstva. Tu starnúci Sinuhe píše svoje pamäti, aby sám pred sebou ospravedlnil činy, ktorých sa dopustil často proti vlastnej vôli a vlastnému presvedčeniu, len zo slabosti a neschopnosti vzoprieť sa brutalite vládychtivých mocnárov. Množstvo exotických zážitkov, plnokrvných postáv a historických udalostí udržiava čitateľa v ustavičnom napätí.

Dielo Mika Waltariho preslávilo tohto fínskeho spisovateľa, narodeného r. 1908, po celom svete. Známy je svojimi divadelnými hrami a v posledných rokoch aj detektívkami, ale najznámejšie jednako zostávajú jeho historické romány: Egypťan Sinuhe, Riman Minutus a Nesmrteľný Turms, ktorého vydanie pripravujeme v edícii SPKK.




Na druhý deň ma v zlatom dome očakávala kráľovská matka, ktorú celé Téby už jednoznačne nazývali čarodejnicou a černošskou strigou, takže každý vedel, komu patrí toto označenie. Myslím si tiež, že si toto meno zaslúžila aj napriek svojej múdrosti a schopnostiam, pretože to bola ukrutná a zákerná starena a veľká moc, ktorú mala, zabila v nej všetko dobré. Keď som sa však na palube svojej lode obliekol do rúcha z kráľovského plátna a založil si všetky odznaky svojej hodnosti, pribehla moja kuchárka Muti z niekdajšieho domu medikováča a zlostne mi povedala:

„Nech je požehnaný deň, ktorý ťa priviedol domov, pane. To sú pekné spôsoby, v noci sa povaľovať v domoch rozkoše a neprísť domov ani len na raňajky, hoci som sa kvôli tebe trápila s varením, bola som hore celú noc a piekla koláče a mäso a bila lenivých otrokov palicou, aby sa pohli s upratovaním, takže ma pravá ruka bolí od únavy. Som stará žena a už neverím mužom; tvoje správanie včera večer, v noci a dnes ráno neprispieva k tomu, aby som si zlepšila o nich mienku. Hľaď, aby si prišiel domov a zjedol raňajky, ktoré som ti pripravila, a pre mňa za mňa si priveď aj tú ženu, ak bez nej nevydržíš ani jediný deň!“

Tak tárala, hoci som vedel, že si Merit veľmi váži a že ju obdivuje. Bola to už jej obyčaj a už kedysi ako lekár chudobných v niekdajšom dome medikováča som si na to tak zvykol, že mi jej uštipačnosti zneli sladko v ušiach a cítil som sa opäť ako doma. Preto som ju rád poslúchol a poslal som posla aj do Krokodílieho chvosta po Merit; a keď sa Muti vliekla popri mojich nosidlách, ešte vždy šomrala:

„Naozaj som si myslela, že si sa odvtedy, čo žiješ na kráľovskom dvore, stal usadlým mužom a že si začal poriadny život. Ale podľa všetkého si sa nič nenaučil, ale si práve taký bezuzdný ako kedysi, hoci som včera mala dojem, že sa ti na tvári zračí pokoj a rozvaha. Zo srdca som sa aj tešila, keď som videla tvoje okrúhle líca. Lebo keď muž priberie, stáva sa pokojnejším. Naozaj to nebude moja vina, ak v Tébach schudneš, ale na vine bude výhradne tvoja vášnivá povaha!“

Takto neprestajne trkotala a pripomínala mi tým matku Kipu; od dojatia by som sa bol určite rozplakal, keby som sa napokon nebol na ňu osopil slovami: „Prestaň už, baba! Tvoje táranie ruší moje myšlienky a znie mi v ušiach ako bzukot múch!“ V tej chvíli stíchla a bola rada, že som sa na ňu osopil a dal jej tak najavo, že sa jej pán vrátil domov.

Na moje privítanie pekne upravila dom: na stĺpoch verandy viseli kytice kvetov, dvor aj ulica pred ním boli vyzametané a mŕtvu mačku, ktorá ležala pred mojím domom, hodila susedom pred dvere. Muti najala aj deti, ktoré stáli na ulici a volali: „Nech je požehnaný deň, ktorý privádza nášho pána domov!“ Toto však urobila preto, lebo sa veľmi hnevala, že som bezdetný. Bola by bývala rada, keby som bol mal deti za predpokladu, že by som si ich bol zadovážil bez ženy; lenže ako, to som už nevedel. Dal som deťom medenáky a Muti im porozdávala medovníčky.

Prišla aj Merit, pekne bola oblečená, s kvetmi vo vlasoch, ktoré sa tak veľmi leskli masťami, že Muti zavzdychala a utierala si nos, zatiaľ čo nám liala vodu na ruky. Jedlo mi výborne chutilo, pretože bolo pripravené na tébsky spôsob a v Achetatone som zabudol, že sa nikde nejedáva tak dobre ako v Tébach.

Poďakoval som sa Muti a chválil som jej kuchárske umenie; aj Merit sa jej líškala a Muti bola mimoriadne spokojná, hoci mraštila čelo a opovržlivo frflala. Neviem, či tieto raňajky v niekdajšom medikováčovom dome boli niečo zvláštne, ale porozprával som o nich kvôli sebe, lebo som sa práve v tej chvíli cítil šťastný a vravel som: „Zastavte sa, vodné hodiny! Prestaň tiecť voda! Je to dobrá chvíľa a nechcem, aby čas plynul ďalej, a chcel by som, aby táto chvíľa nikdy neprešla!“

Kým sme jedli, zhromaždili sa ľudia na mojom dvore. Obyvatelia štvrte chudobných si obliekli svoje najlepšie šaty a ponatierali si tváre, akoby bol sviatok. Prišli ma navštíviť a požalovať sa mi. Povedali: „Veľmi si nám chýbal, Sinuhe! Kým si bol medzi nami, nevedeli sme ti ťa dosť vážiť; až keď si odišiel, zbadali sme, koľko dobrého si pre nás urobil a čo sme v tebe stratili!“

Priniesli mi dary, ktoré, pravda, boli nepatrné a nenáročné, lebo zásahom boha faraóna Echnatona boli ešte chudobnejší ako predtým. Jeden mi priniesol mieru krúpov, druhý vtáka, ktorého zabil palicou, tretí mi daroval sušené datle a štvrtý mi ...





pondelok 13. marca 2017

WALTARI, MIKA - EGYPŤAN SINUHE

WALTARI, MIKA

EGYPŤAN SINUHE
(Sinuhe der Ägypter)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1978
preklad Gabriela Vigašová
prebal Ján Krížik
1. vydanie, 80.000 výtlačkov

beletria, román, história, starovek, Egypt
638 s., slovenčina
hmotnosť: 690 g

tvrdá väzba
stav: dobrý, bez prebalu

1,00 €

*mipet2*  in **S1P**




Na druhý deň ma v zlatom dome očakávala kráľovská matka, ktorú celé Téby už jednoznačne nazývali čarodejnicou a černošskou strigou, takže každý vedel, komu patrí toto označenie. Myslím si tiež, že si toto meno zaslúžila aj napriek svojej múdrosti a schopnostiam, pretože to bola ukrutná a zákerná starena a veľká moc, ktorú mala, zabila v nej všetko dobré. Keď som sa však na palube svojej lode obliekol do rúcha z kráľovského plátna a založil si všetky odznaky svojej hodnosti, pribehla moja kuchárka Muti z niekdajšieho domu medikováča a zlostne mi povedala:

„Nech je požehnaný deň, ktorý ťa priviedol domov, pane. To sú pekné spôsoby, v noci sa povaľovať v domoch rozkoše a neprísť domov ani len na raňajky, hoci som sa kvôli tebe trápila s varením, bola som hore celú noc a piekla koláče a mäso a bila lenivých otrokov palicou, aby sa pohli s upratovaním, takže ma pravá ruka bolí od únavy. Som stará žena a už neverím mužom; tvoje správanie včera večer, v noci a dnes ráno neprispieva k tomu, aby som si zlepšila o nich mienku. Hľaď, aby si prišiel domov a zjedol raňajky, ktoré som ti pripravila, a pre mňa za mňa si priveď aj tú ženu, ak bez nej nevydržíš ani jediný deň!“

Tak tárala, hoci som vedel, že si Merit veľmi váži a že ju obdivuje. Bola to už jej obyčaj a už kedysi ako lekár chudobných v niekdajšom dome medikováča som si na to tak zvykol, že mi jej uštipačnosti zneli sladko v ušiach a cítil som sa opäť ako doma. Preto som ju rád poslúchol a poslal som posla aj do Krokodílieho chvosta po Merit; a keď sa Muti vliekla popri mojich nosidlách, ešte vždy šomrala:

„Naozaj som si myslela, že si sa odvtedy, čo žiješ na kráľovskom dvore, stal usadlým mužom a že si začal poriadny život. Ale podľa všetkého si sa nič nenaučil, ale si práve taký bezuzdný ako kedysi, hoci som včera mala dojem, že sa ti na tvári zračí pokoj a rozvaha. Zo srdca som sa aj tešila, keď som videla tvoje okrúhle líca. Lebo keď muž priberie, stáva sa pokojnejším. Naozaj to nebude moja vina, ak v Tébach schudneš, ale na vine bude výhradne tvoja vášnivá povaha!“

Takto neprestajne trkotala a pripomínala mi tým matku Kipu; od dojatia by som sa bol určite rozplakal, keby som sa napokon nebol na ňu osopil slovami: „Prestaň už, baba! Tvoje táranie ruší moje myšlienky a znie mi v ušiach ako bzukot múch!“ V tej chvíli stíchla a bola rada, že som sa na ňu osopil a dal jej tak najavo, že sa jej pán vrátil domov.

Na moje privítanie pekne upravila dom: na stĺpoch verandy viseli kytice kvetov, dvor aj ulica pred ním boli vyzametané a mŕtvu mačku, ktorá ležala pred mojím domom, hodila susedom pred dvere. Muti najala aj deti, ktoré stáli na ulici a volali: „Nech je požehnaný deň, ktorý privádza nášho pána domov!“ Toto však urobila preto, lebo sa veľmi hnevala, že som bezdetný. Bola by bývala rada, keby som bol mal deti za predpokladu, že by som si ich bol zadovážil bez ženy; lenže ako, to som už nevedel. Dal som deťom medenáky a Muti im porozdávala medovníčky.

Prišla aj Merit, pekne bola oblečená, s kvetmi vo vlasoch, ktoré sa tak veľmi leskli masťami, že Muti zavzdychala a utierala si nos, zatiaľ čo nám liala vodu na ruky. Jedlo mi výborne chutilo, pretože bolo pripravené na tébsky spôsob a v Achetatone som zabudol, že sa nikde nejedáva tak dobre ako v Tébach.

Poďakoval som sa Muti a chválil som jej kuchárske umenie; aj Merit sa jej líškala a Muti bola mimoriadne spokojná, hoci mraštila čelo a opovržlivo frflala. Neviem, či tieto raňajky v niekdajšom medikováčovom dome boli niečo zvláštne, ale porozprával som o nich kvôli sebe, lebo som sa práve v tej chvíli cítil šťastný a vravel som: „Zastavte sa, vodné hodiny! Prestaň tiecť voda! Je to dobrá chvíľa a nechcem, aby čas plynul ďalej, a chcel by som, aby táto chvíľa nikdy neprešla!“

Kým sme jedli, zhromaždili sa ľudia na mojom dvore. Obyvatelia štvrte chudobných si obliekli svoje najlepšie šaty a ponatierali si tváre, akoby bol sviatok. Prišli ma navštíviť a požalovať sa mi. Povedali: „Veľmi si nám chýbal, Sinuhe! Kým si bol medzi nami, nevedeli sme ti ťa dosť vážiť; až keď si odišiel, zbadali sme, koľko dobrého si pre nás urobil a čo sme v tebe stratili!“

Priniesli mi dary, ktoré, pravda, boli nepatrné a nenáročné, lebo zásahom boha faraóna Echnatona boli ešte chudobnejší ako predtým. Jeden mi priniesol mieru krúpov, druhý vtáka, ktorého zabil palicou, tretí mi daroval sušené datle a štvrtý mi ...




nedeľa 1. mája 2016

VANDENBERGH, PHILIPP - NEFRETITI

VANDENBERGH, PHILIPP

NEFRETITI
(Nofretete)

Obzor, Bratislava, 1980
edícia Postavy a osudy
preklad Karol Dlouhý
obálka Róbert Brož
1. vydanie, 35.000 výtlačkov

beletria, román, história, Egypt, životopisy
280 s., 8 príloh
hmotnosť: 385 g

tvrdá väzba s prebalom

0,90 € stav: dobrý, pozostatky lepky na prebale *petz1*bio* 

PREDANÉ *home*bio*

Životopisné knihy najrozličnejších podôb a foriem sa oddávna najradšej, napokon i najdôveryhodnejšie odporúčajú samy. Už predmetom, osobnosťou a dobou, z akých vychádzajú a akým sa láskyplne upisujú.

V celých dejinách svojej kultúrnej existencie majú preto vybrané čitateľstvo, publikum, ktoré sa ustavične rozširuje a pritom aj cibrí vlastné estetické nároky na životopisný literárny žáner. S vôľou citeľne prispieť do jeho nesmierne rozložitého bohatstva prichádza aj Philipp Vandenberg, autor bez pochybností kompetentný, ako málokto odborne pripravený. Chce poodhaliť i vážne, vedecky však nesuchopárne preskúmať dávne tajomstvo o príslovečne krásnej Nefretiti. Práve o tej, ktorá vedno s Kleopatrou nielen na medailónoch, ale aj v mysliach určuje anticky nedosiahnuteľnú mieru démonický ženského pôvabu. Literárne sprítomňovanie jej osudov nazval autor v pôvodine „archeologickým životopisom", čím vlastne rozmnožil žánrovú pestrosť biografickej literatúry.

A obohatil. Ponúkol čitateľovi (dnes už mnohonárodnému) ukážku možností, ako zostať vedcom — tu archeológom — a stať sa súčasne strhujúcim spisovateľským rozprávačom. Tak našiel kľúče, ktorými si náročný čitateľ otvorí hneď dvoje dverí. Prvé do moderných archeologických nálezov a pokusov. Za nimi dá nahliadnuť do dramatickej hĺbavosti vedy, ktorá drobnosťami kreslí skutočný obraz a priebeh dejín starého Egypta. V nich najmä vladársku éru Nefretitinu, ako ju dokázala spoznať súčasná egyptológia, ešte vždy vzrušovaná diskusiami a spormi. Druhé dvere, možno máličko užšie, o to však mnohosľubnejšie, vedú do intímnej blízkosti antického človeka; ženy, ktorá po smrti ako v živote dodnes neprestala zamestnávať učené hlavy mužov. Literárna rekonštrukcia jej osudov, príbehov z historicky zdokumentovaných faktov aj z vedecky disciplinovanej fantázie úzkostlivo dbá o zachovanie zásad pravdy a objektivity. A osobitne o to, aby krása ženy, manželky faraóna Achnatona (a iných mužov tých starých dejín), prevravela raz, aspoň v životopisnej knihe, ako svedectvo skutočného života. Aby sa stala nie iba príležitosťou na obdiv a uctievanie, ale predovšetkým na poznanie. Tak krásna Nefretiti zostupuje z medailónov, tak sa vybaľuje z tesnoty múmie (mimochodom, doteraz neobjavenej), autorskou literárnou mocou prinútená vravieť o sebe a dejinách, ktoré ju zrodili aj pochovali. Ožíva v literatúre faktu s jediným poslaním — nadchnúť dnešného človeka zmyslom pre tajomstvo pravdy.








Kto je táto žena?

Dávno sa vedelo, že všemocní egyptskí králi, faraóni, žili v Héliopolise, Memfise a Tébach - ale v Achetatone? Lež budovy, ktoré Petrie odhalil v el-Amarne, boli nepochybne zvyškami kráľovského paláca. V takých rozmeroch by nebol býval staval ani jeden staroegyptský súkromník. Kedy vládol tento faraón?

Staré zoznamy kráľov pôsobili dojmom, že v nich niet medzier, obdobia vlády na seba nadväzovali. Hoci bolo isté, že tieto údaje sa vonkoncom nevyznačovali presnosťou, sotvakto pochyboval o tom, že v zoznamoch sa uvádzajú všetci faraóni. Azda zabudli na jedného faraóna, alebo ho voľajako zamenili? Alebo bola týmto faraónom žena? Ale kto potom bola krásna Nefretiti?

Viacerí egyptológovia rozvinuli dobrodružné teórie, v ktorých pribásnili Nefretiti „kariéru" od najdúcha po faraónku. Iní videli v Achnatonovi muža preoblečeného za ženu. Alebo bola azda Nefretiti tou egyptskou kráľovnou, čo vylovila z rieky Mojžiša, keď ho vysadili v košíku na Níl? Význační vedci, napríklad Auguste Mariette, pokladali Achnatona, sprevádzajúceho Nefretiti, za hermafrodita, ktorého zajali a vykastrovali počas vojenskej výpravy v Súdáne.

Takéto špekulácie neboli čírym výplodom fantázie, lebo muž, ktorého označovali početné nápisy za Nefretitinho kráľovského manžela a vládcu oboch krajín, sa na mnohých vyobrazeniach vyznačoval výraznými ženskými črtami. Mal zaokrúhlené prsia ako Nefretiti a štíhly driek, no na rozdiel od nej mal tučné stehná a tenké lýtka. Slovom, vyzeral smiešne a odpudzujúco, bol ozajstným protikladom tejto „vládkyne spanilosti".

Medzičasom sa týmto „prípadom" začali zaoberať archeológovia na celom svete. Znášali kamienok ku kamienku ako dômyselní kriminalisti a rekonštruovali základ jednej epochy ľudských dejín, ktorej význam egyptológovia dovtedy celkom nedocenili.

Prácu sťažoval pozoruhodný jav: kdekoľvek sa vynorilo meno Nefretiti či jej údajného manžela Achnatona, alebo kde sa malo v textoch podľa zmyslu vyskytovať, poväčšine zívali prázdne miesta, mená ktosi zoškrabal, premaľoval alebo otĺkol. Aj hlavu tejto ženy zohyzdili na väčšine vyobrazení na nepoznanie.

Ako sa čoskoro ukázalo, šlo pritom o systém. Nefretitini nepriatelia sa touto obrazoboreckou akciou očividne pokúsili vyhladiť jej pamiatku. Lež podarilo sa im to iba čiastočne. Navyše objavili síce kráľovský hrob, vytesaný v skale pre Nefretiti a Achnatona, lež hrob zostal nedokončený, obsahoval iba časti hrobového vybavenia, a nebola v ňom nijaká múmia, ani Nefretitina, ani manželova.

To všetko značne sťažovalo odborníkom prácu. Jednako vďaka neúnavnému bádateľskému úsiliu nemeckých, amerických, britských a francúzskych archeológov podarilo sa už do prelomu storočí zozbierať tieto historické fakty.


Historický zatykač

Nefretiti bola kráľovskou manželkou faraóna, ktorého zoznamy kráľov neuvádzajú. V týchto zoznamoch nasleduje po Amenofisovi III. Haremhab, faraón spomedzi vojakov. Antickí historici jednoducho preskočili tridsaťročnú epochu, počas ktorej vládli dokonca štyria faraóni.

Jedným z kráľov, ktorých antická historiografia zatajila, bol Amenofis IV., syn Amenofisa III. a jeho manželky Teje. Žil v 14. storočí pred n.l. a oženil sa so ženou, o ktorej pôvode nikto nič nevedel, no všetci ospevovali jej krásu: Nefretiti. Táto Nefretiti priviedla na svet niekoľko dcér a v šiestom roku manželovej vlády sa s ním presťahovala do mesta, ktoré dala vybudovať pre seba a svojich prívržencov na polceste medzi starým hlavným mestom Memfisom a novým hlavným mestom Tébami. Mesto sa volalo Achetaton (Atonov obzor) a bolo zasvätené bohovi Atonovi, slnku, ktorého mladá panovnícka dvojica uznávala za jediného boha. Starých bohov, podliehajúcich hlavnému božstvu Amonovi, v priebehu niekoľkých rokov zvrhli a skoncovali s vládou Amonových kňazov. Amenofis IV. si na znak svojho reformátorského ....


streda 27. apríla 2016

WALTARI, MIKA - EGYPŤAN SINUHE I.

WALTARI, MIKA

EGYPŤAN SINUHE I.
Pätnásť kníh zo života lekára Sinuheho asi od roku 1390 do roku 1335 pred naším letopočtom
(Sinuhe der Ägypter)

Slovenský spisovateľ, Bratislava, 1986
preklad Gabriela Vigašová
edícia Retro (47)
obálka Ján Krížik
2. vydanie, 60.000 výtlačkov

beletria, román, história, Egypt,
320 s., slovenčina
hmotnosť: 285 g

mäkká väzba

1.) stav: zachovalý - 0,90 € *mipet*
2.) stav: dobrý, neautorské venovanie - 1,00 € *zukol4*  DAROVANÉ EGJAK

Pätnásť kníh Egypťana Sinuheho uvádza čitateľa do čias starého Egypta v rokoch 1390 až 1335 pred naším letopočtom. Múdry a vzdelaný lekár v štvrti chudobných prijal malého najdúcha, dal mu meno Sinuhe, zasvätil ho do tajomstiev liečenia a okrem všetkej starostlivosti ho zahrnul aj láskou. No Sinuhe, ktorého už aj meno predurčuje k osamelosti, postupne odvrhuje všetkých, čo ho milujú, až sa dostane na dvor faraóna Echnatona a stane sa jeho dôverníkom. Po faraónovej smrti však Sinuhe upadne do nemilosti a jeho bývalý priateľ, egyptský vojvodca a uchádzač o faraónsky stolec, ho pošle do vyhnanstva. Tu starnúci Sinuhe píše svoje pamäti, aby sám pred sebou ospravedlnil činy, ktorých sa dopustil často proti vlastnej vôli a vlastnému presvedčeniu, len zo slabosti a neschopnosti vzoprieť sa brutalite vládychtivých mocnárov. Množstvo exotických zážitkov, plnokrvných postáv historických udalostí udržiava čitateľa v ustavičnom napätí.

Dielo Miku Waltariho preslávilo tohto fínskeho spisovateľa, narodeného r. 1908, po celom svete. Známy je divadelnými hrami a v posledných rokoch aj detektívkami, ale najznámejšie jednako zostávajú jeho historické romány: Egypťan Sinuhe, Riman Minutus a Nesmrteľný Turms.








piatok 15. apríla 2016

ZAMAROVSKÝ, VOJTĚCH - BOHOVÉ A KRÁLOVÉ STARÉHO EGYPTA

ZAMAROVSKÝ, VOJTĚCH

BOHOVÉ A KRÁLOVÉ STARÉHO EGYPTA

Mladá fronta, Praha, 1979
ilustrácie Otakar Pok
foto Petr Zamarovský
prebal Miloslav Novotný
1. vydanie, 30.000 výtlačkov

encyklopédie, história, Egypt,
408 s., čb fot., čeština
hmotnosť: 645 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: výborný, nečítaná

5,50 € PREDANÉ

*H-TV-1*

„Tato kniha je protějškem k ,slovníku ke čtení´ BOHOVÉ A HRDINOVÉ ANTICKÝCH BÁJÍ, vydanému roku 1965 (a pak 1970) nakladatelstvím Mladá fronta. Vznikla ze stejného podnětu: na přání čtenářů a jiných zájemců, kteří volali v dopisech a na besedách po příručce, kde by se dalo rychle a spolehlivé zjistit, ,kdo byl kdo´ ve starém Egyptě, kdy tam vládl ten či onen panovník a čím se zapsal do dějin, jakou měl funkci ten či onen bůh, co znamená ta či ona postava na některém z nesčetných reliéfů nebo na bezvadně zachované zářivé malbě, kdy došlo k objevení té či oné památky atd., v neposlední řadě též, jak psát to nebo ono egyptské jméno. Jejím zpracováním jsem se snažil posloužit všem, kdož nejsou zrovna egyptology, k orientaci ve složitém a napohled tajemném světě starého Egypta. A přispět k lepšímu chápání toho, co se z jeho výtvorů dodnes zachovalo v kameni a na papyru, ve vědomí i ve zkušenostech lidstva.“

To píše Vojtěch Zamarovský v úvodu ke své nové knize, jež je encyklopedií dnešních vědomostí o hlavních mytologických a historických postavách starého Egypta a tím nepřímo i jeho dějin. Abecedně seřazená hesla tvoří uzavřené celky s maximem informací na minimu prostoru; spojuje se v nich vědecká přesnost s populárním a čtenářsky přitažlivým podáním. Kromě úvodu a příloh s historickými přehledy obsahuje množství černobílých a barevných ilustrací, v nichž jsou vyváženě zachycena architektonická i výtvarná díla ze všech epoch dlouhých egyptských dějin. Kniha je zpracována na základě nejnovější egyptologické literatury a konzultací s předními egyptology. Navíc se v ní odráží autorova důvěrná znalost Egypta: znalost kolosálních staveb na březích Nilu, podzemních hrobek v skalních údolích a trosek v poušti, uměleckých památek z egyptské půdy ve všech světových muzeích.

BOHOVÉ A KRÁLOVÉ STARÉHO EGYPTA jsou svým pojetím a zpracováním ojedinělým dílem v egyptologické popularizační literatuře. Jako „slovník ke čtení“ zaujmou trvalé místo v knihovně každého, kdo si je opatří. Jsou průvodcem po kultuře a civilizaci, která je sice už mrtvá, ale neustále se těší živému zájmu, a zároveň nás uvádějí do vzrušujícího světa vědeckých objevů i problematiky, s níž se setkává egyptská archeologie.

Kniha obsahuje přes 500 hesel, přes 150 černobílých a 24 původních barevných fotografií, 50 kreseb, historické a geografické tabulky, jakož i přehled nejdůležitější egyptologické literatury. Vychází stejně jako většina dřívějších knih Vojtěcha Zamarovského v nakladatelství Mladá fronta.






sobota 14. júla 2012

PEREPELKIN, G. - THE SECRET OF THE GOLD COFFIN

PEREPJOLKIN, JURIJ JAKOVLEVIČ
(ПЕРЕПЁЛКИН, ЮРИЙ ЯКОВЛЕВИЧ)

THE SECRET OF THE GOLD COFFIN
(ТАЙНА ЗОЛОТОГО ГРОБА)

Nauka, Moskva, 1978
10.000 výtlačkov

literatúra faktu, história, starovek, Egypt
168 s., angličtina, č.b. obr.
hmotnosť: 156 g

mäkká väzba
stav: výborný, nepoužívaná

0,40 €

Niečo o JURIJOVI PEREPJOLKINOVI (rus.)
*108* (kontrola 20.01.16)


In 1907, a gold coffin was found in a tomb of the royal necropolis at Thebes. It has been ascribed, in turn, to one or another royalty of the Eighteenth dynasty, yet modern science has not been crowned with any remarkable success in solving the question of the ownership of the coffin, as none of the theories advanced has been supported by decisive evidence. The book reveals the mystery of the gold coffin. The central figures are the two royalties of Pharaonic Egypt most popular today: Amenhotpe IV (Akhenaten) and his wife Queen Nefertiti. As a result of the study, a third personage has emerged - the pharaoh's concubine Kia; her story has come to light from the darkness of centuries, where she had been thrust by her extraordinary yet unhappy lot. -------- This book (based on the Russian edition published in 1968) is an attempt to outline certain facts pertaining to the most extraordinary event in the history of Ancient Egypt: the revolution that shook the country more than 33 centuries ago. It is linked with the name of Amenhotpe IV (Akhenaten), who came to power when Egypt was a world empire. The discussion centres around the gold coffin which has fascinated many a scholar's imagination ever since it was discovered in the Valley of the Kings more than 100 years ago, around the question of the ownership of the coffin and the mysterious mummy which it held. We are going to deal with the four magnificent canopic jars adorned with finely carved heads belonging to an unknown royalty (...). All these elements add to the mystery of the gold coffin, and the methods of investigation employed are like those described in detective stories, the main difference being that the subject of our investigation is 33 centuries old.