Vitajte v mojom antikvariáte!

na FACEBOOKU - https://www.facebook.com/ripakovantikvariat/

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Follow by Email" vpravo hore. Alebo sa stanete členom stránky na Facebooku. Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie. Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na riporipo@gmail.com. Postup bude nasledujúci :

a.) uvediete Vašu adresu b.) hmotnosť knihy pre výpočet poštovného - do 500 g - cena 1,60 € listová zásielka doporučene II. Trieda. Ak bude hmotnosť zásielky vyššia, vždy platia cenníky zásielok Slovenskej pošty c.) vyberiete si banku, do ktorej zaplatíte za knihu a zásielku (mBank resp. ČSOB). Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam. d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby. Môžeme sa dohodnúť i na osobnom prebratí zásielky v Košiciach. e.) posielam zásielku f.) tešíte sa z knihy g.) čítate ..)

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

piatok 29. júna 2018

REMARQUE, ERICH MARIA - TRAJA KAMARÁTI

REMARQUE, ERICH MARIA

TRAJA KAMARÁTI
(Drei Kameraden)

Smena, Bratislava, 1965
edícia Máj (70)
preklad Nora Krausová
prebal A. Mjertušová, Miroslav Váša
1. vydanie, 75.500 výtlačkov
73-256-65

beletria, román
416 s., slovenčina
hmotnosť: 464 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

2,00 €

*zukol3*





O šiestej som rozladený vošiel do Internationalu. Tu bolo moje útočište, napokon Lenz mi to tiež potvrdil. Keď som vstúpil dnu, vládol tu na môj veľký údiv neobyčajný ruch. Na pulte stáli torty a bábovky; a čaptavý Alois uháňal na plochých nohách s preplnenou kávovou tácňou do zadnej miestnosti. Zastavil som sa. Káva a v konviciach? Iste tu leží pod stolom riadne spitá spoločnosť.

Ale majiteľ mi všetko objasnil. Dnes sa v zadnej miestnosti konala rozlúčková slávnosť s Rosinou kamarátkou Lilly. Klopol som sa po čele. Jasné, veď aj mňa pozvali! A to dokonca ako jediného muža, ako mi Rosa veľavýznamne povedala — keďže teplého Kikiho, ktorý tu tiež bol, medzi chlapov nerátala. Rýchlo som vyšiel von a kúpil som kyticu, ananás, detský rapkáčik a tabličku čokolády.

Rosa ma privítala s úsmevom veľkej dámy. Mala oblečené čierne šaty s veľkým výstrihom a trónila za vrchstolom. Zlaté zuby sa jej ligotali. Spýtal som sa jej, ako sa vodí maličkej a dal som jej pre ňu celuloidový rapkáčik a čokoládu. Rosa žiarila.

S ananásom a kvetinami som podišiel k Lilly. „Srdečne ti blahoželám!“

„Vždy bol a vždy bude gavalierom!“ povedala Rosa. „A teraz poď sem, Robby, a sadni si medzi nás dve.“

Lilly bola Rosina najlepšia priateľka. Mala za sebou skvelú kariéru. Bola tým, čo je nedosiahnuteľnou túžbou každej malej prostitútky: hotelovou dámou. Hotelová dáma nechodí von na ulicu — býva v hoteli a tam navazuje známosti. To sa pošťastí máloktorej z nich — nemajú na to dostatočnú garderóbu ani dosť peňazí, aby si mohli dovoliť občas čakať na zákazníka. Pravda, Lilly bývala iba v provinčných hoteloch; no napriek tomu si za tie roky našetrila temer štyritisíc mariek. Teraz sa chcela vydať. Jej budúci manžel bol inštalatér a mal vlastný malý podnik. Všetko o nej vedel a nič si z toho nerobil. Budúcnosti sa nemusel obávať; ak sa niektoré z týchto dievčat vydalo, dalo sa naň úplne spoľahnúť. Užili si toho zhonu a mali ho dosť. Bývali verné.

Lilly sa mala vydávať v pondelok. Dnes usporiadala Rosa na jej počesť kávový večierok. Dostavili sa všetky, aby sa ešte naposledy stretli s Lilly. Po svadbe sa tu už nebude môcť ukázať.

Rosa mi naliala šálku kávy. Alois priklusal s obrovskou bábovkou, plnenou hrozienkami, mandľami a kandizovaným ovocím. Odkrojila mi z nej velikánske kusisko. Vedel som, ako sa mám zachovať. Odhryzol som si kúsok, znalecky som ho vychutnával a predstieral som ohromný údiv. „Doparoma, tá určite nie je z obchodu.“

„Sama som ju upiekla,“ povedala šťastne Rosa. Bola skvelá kuchárka a páčilo sa jej, keď ju ako takú uznávali. Obzvlášť v guláši a bábovkách bola bez konkurencie. Nebola nadarmo Češka.

Poobzeral som sa dookola. Všetky tu sedeli okolo stola, pracovnice na vinici pána, neomylné znalkyne ľudí, vojačky lásky — krásna Wally, ktorej nedávno za nočnej jazdy autom zmizla strieborná líška — Lina s drevenou nohou, ktorá ešte vždy si našla milencov — Fritzi, kurvička, čo ľúbila plochonohého Aloisa, hoci už dávno mohla mať vlastný byt a priateľa, ktorý by ju vydržiaval — Margot s červenými lícami, ktorá sa vždy obliekala do slúžkovských šiat, a tak si chytala elegantných frajerov — Marion, najmladšia, žiariaca a bezstarostná, Kiki, ktorý sa nerátal za chlapa, pretože nosil ženské šaty a farbil sa—chudera Mimi, čo mala dosť nočného behania so svojimi štyridsiatimi piatimi rokmi a kŕčovými žilami— niekoľko bardám, ktoré som nepoznal; — a napokon, ako druhý čestný hosť, maličká, šedivá, ako jabĺčko v zime scvrknutá mamka, dôverníčka všetkých, útecha a opora nočných pútnikov, mamka s kotlíkom safalátok na rohu Nikolaistrasse, lietajúci bufet a nočná zmenáreň, ktorá okrem frankfurtských párkov ešte tajne predávala cigarety a gumové výrobky a ktorá sa dala pumpnúť.

Vedel som, čo sa patrí. Dnes ani slovko o obchode, nijaká nejemná narážka — je zabudnutá obdivuhodná Rosina výkonnosť, ktorá jej vyniesla prezývku „železná kobyla“ — zabudnuté Fritzine zábavné rozhovory o lás-