Vitajte v mojom antikvariáte!

na FACEBOOKU - https://www.facebook.com/ripakovantikvariat/

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Follow by Email" vpravo hore. Alebo sa stanete členom stránky na Facebooku. Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie. Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na riporipo@gmail.com. Postup bude nasledujúci :

a.) uvediete Vašu adresu b.) hmotnosť knihy pre výpočet poštovného - do 500 g - cena 1,60 € listová zásielka doporučene II. Trieda. Ak bude hmotnosť zásielky vyššia, vždy platia cenníky zásielok Slovenskej pošty c.) vyberiete si banku, do ktorej zaplatíte za knihu a zásielku (mBank resp. ČSOB). Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam. d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby. Môžeme sa dohodnúť i na osobnom prebratí zásielky v Košiciach. e.) posielam zásielku f.) tešíte sa z knihy g.) čítate ..)

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

utorok 8. mája 2018

PANDURO, LEIF - OKNÁ

PANDURO, LEIF

OKNÁ
(Vinduerne)

Tatran, Bratislava, 1980
preklad Jana Rakšányová
prebal Miroslav Cipár, Igor Imro
edícia LUK - Knižnica modernej svetovej prózy (76)
1. vydanie

beletria, román
157 s., slovenčina
hmotnosť: 264 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,80 €

*zukol3*

Hlavnou postavou a rozprávačom v románe Okná je slobodný gymnaziálny profesor v strednom veku, vášnivý pozorovateľ všedného života odohrávajúceho sa za oknami náprotivných bytov v tichej kodanskej ulici. Okolo neho pulzuje život, no on si chráni svoje súkromie a pokoj starostlivo vybudovanou bariérou. Nepodarí sa cez ňu preniknúť ani emancipovanej kolegyni Kerner, ani jeho psychicky labilnej žiačke Thorsenovej. Až jedného dňa sa v okne náprotivného domu zjaví krásna mladá žena. Geneza a vývin vzťahu k nej sú komplikované a citlivo psychologicky vykreslené. Najprv ju dlho pozoruje ďalekohľadom, potom sa s ňou zoznámi, zahorí k nej láskou a ona sa stane jeho milenkou. Možno ju ľúbil naozaj, možno ju chcel len ochrániť pred duševne vyšinutým manželom, pred ktorým sa ukryla v byte svojho strýka, no otrasený vývinom udalostí a jeho rozuzlením sa stane zasa len pozorovateľom života a utiahne sa do seba. Príťažlivou črtou románu je jeho aktuálnosť a reagovanie na dánske pomery, jeho postavy sú veľmi typické pre súčasnú spoločnosť na severe, kde ženy „vďaka" hyperemancipácii ostali osamotené, slobodné a muži často pasívni, neprejavujú o nič záujem, ba akoby im chýbala základná dávka životnej energie.





K0RNER A JA SME VYTRIEŠŤALI OČI NA DIEVča, ktoré kleslo do trávy.

Ležalo na bruchu, ruky malo bezvládne roztiahnuté a pôsobilo dojmom, akoby bolo dostalo úder do chrbta.

Preboha, čo,je s ňou? — skríkla Korner. Pozrela na mňa. Na okrúhlej, hladkej tvári sa zračilo napätie. Oči akoby ma vyzývali: Preboha, Marcus, veď rob niečo!

Dievča nebolo mŕtve. Chrčavo dýchalo. Kvokli sme si k nej. Okolo nás sa zhrčilo zopár žiakov, čo hrali futbal. Naznačil som im, aby sa vzdialili. Odstúpili kúsok dozadu a prizerali sa ďalej.

Prevrátil som dievča na chrbát. S Korner sme voľakedy chodili na kurz prvej pomoci. Thorsenová pootvorila oči a pozrela na mňa. Zrazu sa zachichotala a sadla si. Trochu sa pokývala a chytila si hlavu. Vôkol nej sa vznášal sladkastý zápach.

Asi som sa zložila, — zamrmlala. Pokúsila sa vstať, no znova sa zvalila na zem.

Korner na mňa pozrela. Potom sa obrátila k dievčaťu:

Pila si?

Thorsenovej hlava sa nevdojak zahompáľala, lebo sa márne usilovala uprieť zrak na Korner. Z kútika úst jej vytekali sliny.

Staraj sa o seba! — vyhrkla. — Čo radšej niekam neodpáliš !

Korner sa zdvihla. Na okrúhlej hladkej tvári sa jej medzi obrvami vyryla hlboká vráska. Nepotrvá dlho a možno sa aj trocha urazí. Teraz sa aspoň v pravú chvíľu stiahne.

No . . . keď ty takto!

Zostaň tu, Korner! — vyzval som ju.

Nie, nech si ide! — zamrmlala Thorsenová. — Pakuj sa!

Korner závislá na mne pohľadom. Z očí som jej vyčítal otázku. V tom okamihu zazvonilo na veľkú prestávku. 

pískal som zápas. Chlapci stáli ako prikovaní a hľadeli na našu malebnú skupinku. Thorsenová sedela v tráve, ja som čupel pri nej a Korner sa týčila medzi nami.

Prenechávam teda riešenie tohto prípadu na teba, Marcus, — vyhlásila Korner. V belasých očiach sa jej zračilo uspokojenie. Odišla smerom k telocvični. Žiaci sa ťahali za ňou. Zopár ráz sa obrátili a dívali sa na nás. Neviem, čo by som bol dal za to, keby som bol mohol ísť s nimi. Mladá Thorsenová mi pred očami narastala do rozmerov ťažko zdolateľnej hory.

Sedela, trhala prstami trávu a steblá hádzala za chrbát. Ustavične tie isté pohyby. Knísala sa sem a tam. Čo vykoná alkohol s rovnováhou človeka!

No ták, — začal som ľadovo a odmerane, — čo vyvádzaš?

Nemôžem spať, — zamrmlala.

Spať? Je jedna hodina! Prečo by si mala teraz spať?

Pozrela na mňa. Zasa ten bezvýrazný úsmev, čojej tvár

mení na masku. Bledá, tupo sa vyškierajúca tvár bábiky.

Hovorím, že nemôžem v noci spať.

Snažil som sa, aby môj hlas pôsobil celkom neutrálne. Znel však, akoby vychádzal odkiaľsi spoza mňa.

A ako to súvisí so mnou ?—opýtal som sa prekvapene.

Kadečo si vymýšľaš o mne, — vyčítala mi.

Zdvihol som sa. Tajne som dúfal, že aj ona spraví to

isté. Márne. Zostala sedieť a šklbala trávu, akoby jej prikázali obtrhať taký a taký kus ihriska.

Poď radšej! Musíš ísť domov!

Chytil som ju pod pazuchy a dvíhal som ju hore zo zeme. Zaprela sa a ťahala sa naspäť. Mal som pocit, že držím čosi odporné. Potom som ju pustil. Odkväcla na zem, a naďalej sa tupo bavila s trávou.

Na ihrisku bolo teraz celkom ticho. Zo školského dvora k nám doliehal huriavk, zavše niektorý chlapec hlasnejšie vykríkol. Vzduch sa ani nepohol. Nadzvukové lietadlo zanechávalo vysoko na oblohe bielu stopu.