ARCHER, JEFFREYCHARLIEHO ŠŤASTIE
(As the Crow Flies)
Motýľ, Bratislava, 1997
preklad Hviezdoslav Herman
obálka Branko Kocian
1. vydanie
ISBN 80-88775-34-5
beletria, román
272 s., slovenčina
hmotnosť: 403 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
3,00 € PREDANÉ
*zukol2*
Druhá časť príbehu Charlieho Trumpera pokrýva obdobie od sklonku štyridsiatych do začiatku sedemdesiatych rokov. Charlie je už úspešným podnikateľom, jeho veľkolepé plány ale zanovito hatí zlomyseľná starena - celoživotná protivníčka Trumperovcov pani Trenthamová. Do centra príbehu sa však dostáva nová generácia: mladý nádejný matematik Daniel Trumper, syn Becky, ktorý začína tušiť pravdu o svojom nemanželskom pôvode, a pekná mladá Austrálčanka Cathy, historička umenia, odchovaná melbournským sirotincom, ktorej najväčšou túžbou je dozvedieť sa niečo o svojich rodičoch. Charlieho Trumpera nezlomí ani nečakaná osobná tragédia a po strhujúcom, takmer detektívnom pátraní sa mu v napínavom finále príbehu podarí objaviť jediného človeka, schopného definitívne zmariť zlovestné plány pani Trenthamovej...
Becky netrpezlivo sedela na stoličke a najradšej by pána Ba-verstocka poriadne nakrútila kľukou ako gramofón, aby sa rozbehol rýchlejšie, už však začínala tušiť, že asi nič, čo by povedala, by ho nevedelo vytrhnúť z rovnomerného tempa, ktoré si zvolil.
„Výsledok nášho vyšetrovania,“ pokračoval Baverstock, „nás doviedol k presvedčeniu - a v tomto okamihu sa vám musím ospravedlniť za nedostatok citlivosti, lady Trumperová -, že otcom vášho dieťaťa je Guy Trentham, a nie Charles Trumper.“
Becky sklonila hlavu a pán Baverstock sa ešte raz ospravedlnil, kým pokračoval.
„Pravda, sir Raymond sa chcel jednoznačne uistiť, že Daniel je jeho pravnuk. Keď chlapec získal štipendium u sv. Pavla, dva razy preto navštívil túto školu.“
Becky sa zahľadela na starého právnika.
„Pri prvej príležitosti sledoval chlapca na koncerte - bol to Brahms, ak sa dobre pamätám - a druhý raz ho pozoroval pri preberaní Newtonovej ceny za matematiku v pamätný Deň zakladateľov. Myslím, že vy ste tam vtedy boli tiež. Počas oboch návštev si dal záležať na tom, aby sa chlapec nedozvedel o jeho prítomnosti. Po druhej návšteve bol sir Raymond celkom presvedčený, že Daniel je jeho pravnuk. Obávam sa, že všetci muži v tej rodine zdedili výraznú hardcastleovskú sánku, nehovoriac o sklone prešľapovať z nohy na nohu, keď sú niečím vyvedení z miery. Sir Raymond na druhý deň zmenil svoju poslednú vôľu.“
Advokát zdvihol zo stola listinu zviazanú ružovou stužkou a pomaly ju rozviazal. „Bolo mi uložené, madam, prečítať vám relevantnú pasáž jeho testamentu v čase, ktorý uznám za vhodný, najskôr však krátko pred chlapcovými tridsiatymi narodeninami. Ak sa nemýlim, Daniel budúci mesiac dovŕši tridsať rokov.“
Becky prikývla.
Baverstock schvaľujúco pokýval hlavou a pomaly roztvoril nepoddajné hárky testamentu.
„Už som vám vysvetlil dispozície týkajúce sa pozostalosti sira Raymonda. Pravda, od smrti slečny Amy celé úroky z investícií dostáva pani Trenthamová. V súčasnosti dosahujú výšku štyridsaťtisíc libier ročne. Pokiaľ je mi známe, sir Raymond nikdy neodkázal nič svojmu staršiemu vnukovi pánu Guyovi Trenthamovi, no keďže menovaný už zosnul, nie je to ani podstatné. Ďalej v testmente odkázal menšiu finančnú sumu svojmu druhému vnukovi pánu Nigelovi Trenthamovi.“ Odmlčal sa. „A teraz musím presne odcitovať slová sira Raymonda,“ povedal a zahľadel sa do testamentu. Skôr než pokračoval, odkašlal si.
,„Po vyrovnaní všetkých ostatných pohľadávok a účtov odkazujem zvyšok svojho nehnuteľného i hnuteľného majetku pánu Danielovi Trumperovi z Trinity College v Cambridge s podmienkou, že svoje vlastnícke práva môže uplatniť až po smrti svojej starej matere pani Ethel Trenthamovej.´"
Teraz, keď sa právnik konečne dostal k podstate, ohromená Becky stratila reč. Pán Baverstock sa na okamih odmlčal a čakal, či nejako zareaguje. Becky však predpokladala, že ešte nepovedal všetko, nuž nič nehovorila. Právnikov pohľad sa vrátil k testamentu ležiacemu pred ním.
„Asi by som mal spomenúť, že si - podobne ako sir Raymond -uvedomujem, ako nepekne sa k vám správali jeho dcéra i jeho vnuk. Navyše musím dodať, že hoci váš syn zdedí značný majetok, nepatrí doň farma v Ashurste v grófstve Berkshire ani dom na Chester Square. Majiteľkou oboch sa po smrti svojho manžela Geralda stala pani Trenthamová. A čo je pre vás asi podstatnejšie, nepatrí tam ani nezastavaná parcela v strede Chelsea Terrace - ani ona nie je súčasťou pozostalosti sira Raymonda. Opakujem - všetko ostatné napokon zdedí Daniel, i keď, ako som už vysvetlil, až po tom, keď zomrie pani Trenthamová.“
„A ona o tomto všetkom vie?“
„Áno, fakticky sa s podmienkami testamentu svojho otca oboznámila už istý čas pred jeho smrťou. Dokonca sa radila s právnikmi, či by sa nedala vyhlásiť za neplatnú tá časť testamentu, ktorú tam sir Raymond doplnil po druhej návšteve školy vášho syna.“
„A podnikla nejaké právne kroky?“
„Nie. Naopak, celkom nečakane, a musím povedať, že dosť prekvapujúco, inštruovala svojich právnikov, aby stiahli všetky námietky proti testamentu. Nech už je, ako chce, sir Raymond v testamente jasne vyjadril, že si neželá, aby sa jeho pozostalosť niekedy dostala do užívania alebo do správy niektorej z jeho dcér. Toto malo zostať výsadou jeho pravnuka.“
