Vitajte v mojom antikvariáte!

na FACEBOOKU - https://www.facebook.com/ripakovantikvariat/

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Follow by Email" vpravo hore. Alebo sa stanete členom stránky na Facebooku. Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie. Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na riporipo@gmail.com. Postup bude nasledujúci :

a.) uvediete Vašu adresu b.) hmotnosť knihy pre výpočet poštovného - do 500 g - cena 1,60 € listová zásielka doporučene II. Trieda. Ak bude hmotnosť zásielky vyššia, vždy platia cenníky zásielok Slovenskej pošty c.) vyberiete si banku, do ktorej zaplatíte za knihu a zásielku (mBank resp. ČSOB). Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam. d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby. Môžeme sa dohodnúť i na osobnom prebratí zásielky v Košiciach. e.) posielam zásielku f.) tešíte sa z knihy g.) čítate ..)

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

nedeľa 18. marca 2018

HORVÁTH, ZOLTÁN GÉZA - PÁN PROFESOR, KDE MÁTE DCÉRU?

HORVÁTH, ZOLTÁN GÉZA

PÁN PROFESOR, KDE MÁTE DCÉRU?
(Professzor úr, hol a lánya?)

Pravda, Bratislava, 1975
preklad Milan Žuffa
edícia Členská knižnica
prebal Jozef Gális
1. vydanie
75-001-75

beletria, román, sci-fi,
228 s., slovenčina
hmotnosť: 301 g

tvrdá väzba s prebalom
stav : dobrý, neautorské venovanie

0,30 €

*zukol2*

Kto by vďačne nesiahol po knihe, ktorá ho odpúta od všedných starostí a zavedie do sveta fantastických objavov a dobrodružstiev?

Na klinike profesora Germaniho v Ríme už dlhý čas robili pokusy s transplantovaním vedomia na zvieratách. Je prirodzené, že sa táto metóda mala napokon uplatniť aj na ľuďoch; veď si len predstavme, čo za prevratný zásah by to bol do prírody! Čo by znamenalo pre rozvoj vedy a kultúry, keby sa napríklad prenesením skúseností zanikajúceho jedinca na mladšiu generáciu zachoval intelektuálny potenciál vynikajúcich osobností. Ale mal by tento zásah do prírody, do vedomia človeka len kladné stránky? Nemohol by podobný objav v rukách nezodpovedných jednotlivcov viesť k mnohým komplikáciám a nešťastiam? V takýchto pochybnostiach sa zmieta profesor Germani, keď jedného dňa jeho vlastná dcéra utrpí smrteľne nebezpečný úraz pri autohavárii. Zúfalý otec sa rozhodne. Chce si dcéru zachovať, transplantuje jej vedomie do inej ženy. A v tomto momente sa dej zauzľuje, veda opúšťa prísne priestory laboratórií a operačných siení - vstupuje do života. Čo prinesie, je nečakané, ba ohromujúce. Jemná profesorova dcéra sa stáva nevdojak príčinou ľúbostných i osobných tragédií, pred „prevtelenou“ Deliou sa otvára prepadlisko podsvetia, stáva sa predmetom záujmu gangstrov, lupičov a špiónov najväčšieho formátu.

Z. G. Horváth načrel do problémov, ktoré sa nám budú zdať azda utopické, neuskutočniteľné a neuveriteľné -ale dokedy? Súčasne nás núti zamyslieť sa nad otázkou, čo všetko sa môže stať, ak sa vedecké objavy dostanú do nepatričných rúk.





Germaniho domvedúca Carla začudovane počúvala, keď jej profesor prikázal, aby uvarila dve silné kávy. Veď sa blížila polnoc, a profesor po šiestej už zvyčajne kávu nepil. Teda bude nočná smena, pomyslela si.

Docent Mandelli pred niekoľkými minútami došiel z letiska Fiumicino. Carla sa mu v predizbe takmer zavesila na krk.

- Pán docent, ako sa má naša drahá Delia?

Mandelli, akoby ho naháňali, náhlivo odvetil:

- Veľmi dobre, bozkáva vás. Najbližšie obšírnejšie.

Carla sa začudovala tomuto telegrafickému štýlu, žasla aj

nad tým, že pán docent takmer vpadol cez dvere do profesorovej pracovne. Potom sa dnu začala veľmi tichá, ale vzrušená debata.

Keď Carla priniesla kávu, našla profesora celého rozpáleného, jeho vzrušenie, ako videla, prešlo aj na Mandelliho.

Profesor informoval priateľa, že operácia sa vydarila, vyhlásil, že Martina úplne disponuje Deliiným ja. Len kedy-tedy jej vynechá pamäť, čo však možno vysvetliť aj otrasom mozgu.

- Ešte je otázne, či slobodno urobiť transláciu na mozgu, ktorý utrpel commotiu, - poznamenal Mandelli.

- Ak sa spytuješ zásadne a všeobecne, - odpovedal Germani, - najrozhodnejšie vyhlasujem, že neslobodno. Ja som však v tomto nevychádzal z nijakej zásady. Konal som pod vplyvom dramatického okamihu, ktorému som sa nevedel vzoprieť. Dozvedel som sa, že haváriu zavinila Delia so samovražedným, a súčasne aj vražedným úmyslom.

V izbe sa rozhostilo tiesnivé ticho, obaja sa pohrúžili do myšlienok. Mandellimu nebolo treba obšírnejšie vysvetľovať okolnosti nehody. Keď sa dozvedel, že Martina a Delia sedeli vedľa seba na prednom sedadle, už tušil, čo sa mohlo stať. Delia nenávidela svoju sokyňu, veď jej prebrala Adriana. Aké pustošivé sily asi pracovali v tejto miernej duši. že ju vedeli tak rozvíriť.

- Uvedomujem si právne dôsledky svojho činu. - povedal Germani rozhodným hlasom. - Práve preto ťa nechcem strhnúť so sebou. Prosím ťa. dištancuj sa.

Mandelli trpko mávol rukou, potom vstal a chodiac sem a ta. potahoval z fajky.

- Dobre vieš. - povedal jednoducho. - že pre mňa niet inej cesty. Keď padneš, padnem s tebou, a viac o tom nehovorme. Na niečo sa ťa však musím spýtať: myslíš si. že tento pokus je tajomstvom nás dvoch?

Germani bol bezradný.

- Obaja asistenti, aj keby vedeli, o čo ide. budú mlčať ako hrob. v tom som si istý. Kto okrem nich by aj uveril, že tu položili vedľa seba dve dievčatá a vymenili im duše? Bola by to najbizarnejšia strašidelná historka, nad ktorou by sa každý moderný človek iba usmial. Ktoré policajné veliteľstvo by uverilo, že som ukradol telo mladej ženy, keď to telo jestvuje a hockto ho môže vidieť.

- Musím ti oznámiť čosi. čo vôbec nie je príjemné. Keď sme došli do Sydney, profesor Fowler mi predstavil neurochirurga a psychiatra Remusa. Čertovský chlapík. Už vedel, že sme na Delii uskutočnili transláciu pamäti.

Germani celý ochromený vytreštil oči na priateľa. Mandelli rozpovedal priateľovi, čo sa prihodilo prvý večer, popísal rozhovory, ktoré potom nasledovali a pri ktorých sa ukázalo, že Remus s bdelou pozornosťou sledoval výskumy v Ríme a aj sám docielil významné úspechy. Sľúbil, že bude mlčať, veď aj on bude potrebovať podporu rímskych kolegov.

Boli dve hodiny po polnoci, keď sa rozišli. Dohovorili sa. že sa na druhý deň dopoludnia o desiatej stretnú pri posteli dievčaťa.