CRONIN, A. J.ZELENÉ ROKY
(The Green Years)
Smena, Bratislava, 1966
edícia Máj (74)
preklad Jozef Šimo
doslov Eva Šimečková
ilustrácie Viera Gergeľová
prebal Viera Gergeľová, Miroslav Váša
beletria, román, literatúra škótska,
300 s., slovenčina
hmotnosť: 337 g
tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý
0,50 €
*zukol*/*zukol6*/kocev2*belx-sco*
Robert prichádza ako osemročná sirota k svojmu dedovi, ktorého doteraz nepoznal. Prežíva svoje dobrodružstvá s kamarátmi, úspechy a neúspechy v škole i láske. Prebíja sa životom a pracuje.
Keď už raz zápal v hrdle prestane a blana sa začne lúpať, záškrt nie je bolestivý a netrvá dlho. Po dlhých dňoch horúčky nasleduje snivé štádium: pulz bije pomaly a nervy príjemne vypnú. Niekedy prebieha choroba prudko a hrtan, ba niekedy aj srdce prestanú pracovať a lekár musí rýchlo zasiahnuť s plnou striekačkou. Môj prípad nebol ani taký dramatický ani taký vážny a doktor Galbraith predpovedal, že budem o dva týždne zdravý. Po mesiacoch obrovskej námahy bolo mi príjemné pokojne a nehybne ležať na chrbte, s rukami bezmocne položenými na paplóne, s očami upretými na slnečné lúče, čo vnikali úzkym oblokom a pomaly sa krátili, postupne ako pokračoval deň.
Nemyslite si, že ma trápilo sklamanie a zúfalstvo — ani trochu nie. Radšej si predstavte dušu znamenite posilnenú nádejou a vierou. Áno, pevne som veril a moja viera pramenila z mojej telesnej slabosti a z úzkeho spojenia s nebom, veril som, že boh vo svojej nekonečnej dobrote nezničí budúcnosť chlapca, čo ho miluje a čo ho vo dne v noci na kolenách vzýva. Netreba zázrak, božská moc sa nemusí prejaviť hromami. Potreboval som len, aby mi skúšobná komisia podľa spravodlivosti uznala priemernú známku za kompozíciu, čo som pre chorobu neabsolvoval. A Jason mi naznačil, že niečo také by nebolo celkom nemožné. Keď uverejnia výsledky skúšky ... Zavrel som oči, slabo a dôveryplne som sa usmial a zašepkal som dalšiu pokojnú modlitbu.
Tatko a mamka sa ešte nevrátili. Z korešpondenčných lístkov, čo mamka posielala dedkovi, sme usúdili, že návšteva v Londýne sa vydarila. Mamka hrdo naznačila, že tatko vložil peniaze do Adamovho domu, a na základe tejto investície, ktorá takmer stúpla tatkovi do hlavy, prerušili spiatočnú cestu, aby strávili ešte týždeň u babičkiných bratancov v Kilmarnocku. Mali sa vrátiť s babičkou asi o desať dní. Pozreli sme s dedkom do kalendára a počítali sme, že práve vstanem, keď sa vrátia. Obom nám to vyhovovalo.
Dedko bol celkom dobrý ošetrovateľ. Keď som spočiatku ležal v horúčke, uvedomoval som si ho akoby cez závoj, že chodí v papučiach po izbe hockedy v noci, že sa skláňa nado mnou a podáva mi liek, že mi vytiera hrdlo. Za karbolom napustenou plachtou, čo visela na dverách, počul som občas aj hlas pani Bosomleyovej, nosila nám nejaký puding alebo koláč, čo sama pripravila. Už som sa voči nej necítil v úlohe pomstivého anjela.
I keď som ležal osamote, mal som predsa návštevníkov. Doktor Galbraith, suchý, málovravný a trochu drsný, prichádzal ma pozrieť každý deň; ak vo mne poznal svedka tej čudnej príhody u Antonelliovcov, nikdy sa o tom nezmienil. Kate prišla viac ráz k domu, ale zostala pri predných dverách, aby nepreniesla nákazu na svoje dieťa. Murdoch mal menej príčin k opatrnosti; jednako mi jeho časté návštevy dobre padli a lichotili mi. Už som sa tešieval na jeho ťažký krok, nemotorné rozhovory s dlhými prestávkami, neogabané vtipy (vedel som ich naspamäť), jeho zprávy o vývoji nového karafiátu, aj Gavin, prirodzene, ma chcel navštíviť. Ale dedko mi zasadil do srdca ťažký úder, keď ho nechcel ku mne pustiť. No rýchlo som sa zotavoval a utešoval som sa, že ho čoskoro uvidím.
Blížil sa deň, čo sa dlhšie nedá oddialiť — dvadsiaty júl, nezabudnuteľný deň. Často som nemal ani o čom rozprávať okrem všedných príbehov a hlúpostí, čo spáchal dospievajúci chlapec. Ale tento deň, tento dvadsiaty júl... mi ostal v pamäti a budem ho musieť spomínať aj po dlhých rokoch — bol to hrozný deň.
Bola streda; dopoludnia sa nič nepřihodilo, len to, že som vyšiel z izby oblečený a urobil som pár krokov v záhrade. Po obede, keďže bolo pekne, dedko mi upravil lehátko na trávniku, kde som sedel s doskou pod nohami a s prikrývkou na kolenách a ohrieval som sa na slniečku. V rekonvalescencii sa niekedy srdce povznesie zabudnutou žiarou vonkajšieho sveta, nadchne sa ako očarené spevom vtákov, keď sa nebo po daždi vyjasní. Dedko bol v dome, kde odstraňoval stopy po mojej chorobe, ktorá mohla tatka rozčúliť a keďže pán Reid uhradil za mňa lekárovi honorár, nebolo treba, aby sa tým zbytočne trápil.
