Vitajte v mojom antikvariáte!

na FACEBOOKU - https://www.facebook.com/ripakovantikvariat/

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Follow by Email" vpravo hore. Alebo sa stanete členom stránky na Facebooku. Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie. Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na riporipo@gmail.com. Postup bude nasledujúci :

a.) uvediete Vašu adresu b.) hmotnosť knihy pre výpočet poštovného - do 500 g - cena 1,60 € listová zásielka doporučene II. Trieda. Ak bude hmotnosť zásielky vyššia, vždy platia cenníky zásielok Slovenskej pošty c.) vyberiete si banku, do ktorej zaplatíte za knihu a zásielku (mBank resp. ČSOB). Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam. d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby. Môžeme sa dohodnúť i na osobnom prebratí zásielky v Košiciach. e.) posielam zásielku f.) tešíte sa z knihy g.) čítate ..)

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

utorok 30. mája 2017

HIMES, CHESTER - VRÁŤ SA, SMUTNÝ CHARLESTON

HIMES, CHESTER

VRÁŤ SA, SMUTNÝ CHARLESTON
(Come Back Charleston Blue)

Smena, Bratislava, 1983
edícia Labyrint (100)
preklad Alexandra Ruppeldtová
1. vydanie, 41.700 výtlačkov
prebal Ľubomír Longauer

beletria, román
200 s., slovenčina
hmotnosť: 230 g

tvrdá väzba s prebalom
stav: dobrý

0,50 €

*lupev* (in *110*)

Literárna kritika v USA pokladá Chestera Himesa za jedného z najvýznamnejších súčasných černošských spisovateľov, za pokračovateľa dnes už legendárneho Richarda Wrighta (1908-1960). Himes má na svojom konte necelú desiatku románov a množstvo poviedok. Takmer všetky jeho diela vznikli mimo územia Spojených štátov, keďže Himes už roku 1953 odišiel do Paríža a neskôr do Španielska. Podobne ako James Baldwin emigráciou protestoval proti nerovnoprávnemu postaveniu amerických černochov. Jeho rasové povedomie je neobyčajne silné a výrazne sa premieta do celej jeho tvorby.

Ako ostatné Himesove romány aj detektívny príbeh Vráť sa, smutný Charleston, ktorým tohto známeho autora predstavujeme slovenským čitateľom, sa odohráva v newyorskej štvrti Harleme, v povestnom veľkomestskom černošskom gete, kde sa oveľa vypuklejšie ako hocikde inde prejavujú drsné zákony kapitalistickej spoločnosti. Ústrednými postavami tohto románu sú dvaja detektívi a nerozluční priatelia - černosi Hrobár Jones a Ed Rakvár Johnson, ktorí si u obyvateľov Harlemu získali rešpekt svojimi tvrdými, nekompromisnými zásahmi proti všetkým narušiteľom zákona, od najmenších zlodejíčkov až po profesionálnych zabijakov. V našom románe sa všetko krúti okolo pašovanej zásielky narkotík, na ktorej stopu Ed Rakvár s Hrobárom narazia pri náhodnom vyšetrovaní harlemského priekupníka s heroínom. Od tejto drobnej epizódy sa odvíja celá reťaz dramatických udalostí; v hre sú veľké peniaze, a tak sa neúnavne pátrajúci čierni detektívi stanú pre istých ľudí veľmi nepohodlnými...

Himesov román ukazuje pravú tvár dnešnej Ameriky, podáva realistickú výpoveď o otrasných pomeroch, v akých sú nútení žiť černošskí obyvatelia amerických veľkomiest. Preto nečudo, že niektoré pasáže knihy sú drsné až brutálne. Himes však pristupuje k zobrazovanej realite s úsmevným, parodizujúcim nadhľadom, a tak v celom príbehu nad drsnosťou dominuje autorov svojský humor, miestami prerastajúci do akejsi „čiernej grotesky“.





Bol to jeden z tých veľkých staromódnych štvorposchodových domov na 139. ulici medzi Siedmou a Ôsmou avenue. Mal vápencovú fasádu, na bokoch podopretú iónskymi stĺpmi, a ručne vyrezávané mahagónové dvere s tablami z krištáľového skla s čiernou glazúrou. Zboku viedla príjazdová cesta. Bývalú stajňu prestavali na garáž.

Kedysi dávno, keď tu bývali novozbohatlíci, boli tieto končiny „nóbl“. Neskôr, v dvadsiatych rokoch, šikovný čierny obchodník s nehnuteľnosťami popredával domy farebným úradníkom a obchodníkom, ktorí sa usilovali vyštverať po spoločenskom rebríčku, a ulica sa po celom Harleme preslávila ako Ulica šplhúňov.

No za krízy v tridsiatych rokoch prikvačili zlé časy aj šplhúňov a ulica rýchlo skĺzla do blata. Domy najprv porozdeľovali na byty, potom aj tie rozčlenili na izby. Po čase nastúpili matróny a zaplnili ich prostitútkami.

Ed zaparkoval pred domom, vystúpil, otvoril zadné dvere auta a za reťaz vytiahol obrovitánskeho psa. Zviera malo znova košík, no s úhľadne obviazanou hlavou vyzeralo ešte hrozivejšie.

Ed viedol psa po príjazdovej ceste okolo domu a zazvonil pri zadných dverách.

Kuchynské dvere boli otvorené dokorán, no ťažké vonkajšie dvere boli zatvorené. Ed čakal a díval sa, ako sa k nemu knísavým krokom blíži tučná žena v kimone.

Nazrela cez sklenú tablu. „Ježišikriste, Ed Rakvár,“ povedala.

Odomkla dvere a chcela ho vpustiť, no keď zočila psa, cúvla. „Čo je to?“

„Pes.“

Zdvihla obrvy. Jej henou zafarbené vlasy mali takmer rovnaký odtieň ako oči, zvráskavenú tvár si nahrubo natrela tekutým líčidlom značky Max Factor a posypala bronzovohnedým púdrom, ktorý mal dodať pleti farbu prirodzene opálenej pokožky. Volala sa Červená Marie.

„Dúfam, že nehryzie?“ spýtala sa. Jej hlas znel, akoby jej čosi uviazlo v hrdle, vyzývavo načervenené mäsité pery sa jej krútili a otvárali, odhaľujúc zlaté zuby, fľakaté od rúžu.

„Nemôže,“ odvetil Ed a už aj potiskal psa dnu.

Kuchyňa bola moderná, s elektrickým vybavením. Všetko tu bolo bez jedinej škvrnky, čisté a oslepujúco biele. Mladá prostitútka, aktívna a ambiciózna, sníva o diamantoch a kožušinách. Stará, ktorá už nie je ani aktívna, ani ambiciózna, túži po presne takejto kuchyni, či už sa z nej stane bezzubá striga alebo bohatá farmárka. Boli tu všetky elektrické prístroje, aké len môžu existovať, vrátane veľkých bielych smaltovaných hodín nad sporákom.

Ed na ne pozrel. Ukazovali šestnásť hodín dvadsaťtri minút. Čas bežal.

V jednom kúte stál biely emailový stolík, na ňom televízor zo svetlého dubového dreva a na ňom ešte rádio v bielej emailovej skrinke. Televízor bol pustený, lenže bez zvuku.

Na rúrkovitej stoličke z nehrdzavejúcej ocele sedel veľký chlap s ovisnutými plecami, krátkymi štetinovitými hrdzavými vlasmi, ktoré mu v chumáčoch vyrastali okolo plešiny, a lakťami sa opieral o biely emailový kuchynský stôl.

„Akurát sme počúvali rádio,“ povedal. „Hlásili, že Hrobára postrelili a obidvoch vás vyhodili z polície.“

Zdalo sa, že ho to celkom teší; ale nie až natoľko, aby mu Ed za to vybil zuby.

Ed stál uprostred kuchyne a voľne držal psa za reťaz.