Vitajte v mojom antikvariáte!

na FACEBOOKU - https://www.facebook.com/ripakovantikvariat/

Chcete mať prehľad o najnovších prírastkoch? Zadajte svoju e-mailovú adresu do kolónky "Follow by Email" vpravo hore. Alebo sa stanete členom stránky na Facebooku. Vyberte si to, čo je Vašej duši najbližšie. Ak sa Vám niečo zapáči, napíšte mi na riporipo@gmail.com. Postup bude nasledujúci :

a.) uvediete Vašu adresu b.) hmotnosť knihy pre výpočet poštovného - do 500 g - cena 1,60 € listová zásielka doporučene II. Trieda. Ak bude hmotnosť zásielky vyššia, vždy platia cenníky zásielok Slovenskej pošty c.) vyberiete si banku, do ktorej zaplatíte za knihu a zásielku (mBank resp. ČSOB). Na dobierku, po zlých skúsenostiach, neposielam. d.) Dáte mi avízo o zrealizovaní platby. Môžeme sa dohodnúť i na osobnom prebratí zásielky v Košiciach. e.) posielam zásielku f.) tešíte sa z knihy g.) čítate ..)

Jednoduché, však? )

ANTIKVÁRIUM (magyarul)

Ha Magyarországról van, és bármelyik könyv érdekelné, kérjük írjon a riporipo@gmail.com címre. A könyvek küldhetök postán. Ha átutazóban van Kassán, a megrendelt könyveket személyesen is átveheti.

sobota 27. mája 2017

CHABANNES, JACQUES - MILENEC KRÁĽOVIEN

CHABANNES, JACQUES

MILENEC KRÁĽOVIEN
(L´amant des reines)

Pravda, Bratislava, 1971
preklad R. Martinská
edícia Členská knižnica
1. vydanie,
prebal Karol Rosmány

beletria, román
376 s., slovenčina
hmotnosť: 725 g

tvrdá väzba
stav: dobrý

0,90 €

*lupev* (in *109*)

Nech sú to slnečné chvíle horúceho dovolenkového leta alebo príjemná pohoda tichého zimného večera pri milo hrejúcich kachliach za dlhých zimných večerov, vždy je a bude najpríjemnejším a najvďačnejším spoločníkom pre každého zaujímavá kniha, ktorá čitateľa poteší, rozptýli, poučí. Medzi najvyhľadávanejšie knihy pre takéto chvíle oddychu patria nesporne historické romány. A ak sú to historické romány z obdobia vlády francúzskych kráľov, z obdobia, ktoré poskytlo nevyčerpateľný zdroj najzaujímavejších, ale aj najkrvavejších príbehov v európskych dejinách, polom historický román francúzskeho spisovateľa Jacqua Chabanna „Milenec kráľovien“, ktorý slovenskému čitateľovi predkladáme s úmyslom pobaviť, poučiť aj rozptýliť, splní všetky tieto požiadavky.

Historický román z obdobia vlády Karola VIII., vnuka Ľudovíta Svätého, je osnovou, na ktorej sa odvíja zaujímavý a farbistý dej n osudoch mnohých významných ľudí, ktorých i dnes história spomína ako významných dejateľov európskych dejín, nech už to bolo v dobrom alebo v zlom. Stretáme sa tu s chýrečnou rímskou kňažnou Lucreziou Borgiou, dcérou pápeža Alexandra VI., ktorá do dejín vošla ani nie tak pre svoju mimoriadnu inteligenciu a pevnú vôľu rozhodovať u osudoch iných ľudí, ako skôr pre svoje meno jednej z najväčších kurtizán všetkých čias. Stretáme sa tu aj s jej nie menej chýrnym bratom Cesarem Borgiom, mužom nesmierne ctibažným, cieľavedomým, ktorý necúvol pred nijakou prekážkou na ceste k moci a stal sa prototypom despotu veľkému Macchiavellimu v jeho slávnom „Vladárovi“. Nájdeme tu mnohých známych a význačných veľmožov, žijúcich na francúzskom kráľovskom dvore, spoznáme tu nielen dvorský život a intrigy okolo vlády slabošského kráľa Karola VIII., ale práve vďaka tomuto rozmarnému a dengľavému kráľovi, jeho nereálnym plánom a túžbe po moci dostaneme sa až do Talianska, do Neapola, poznávame život talianskych kniežatstiev, mocenské túžby ich vladárov, ich samoľúbosť a intrigánstvo, a to všetko pod rúškom čistých ideí, ako sa rozvíjali v ovzduší upadajúceho feudalizmu v 15. storočí.

Ústrednou, presnejšie povedané, spájajúcou postavou všetkých týchto čudesných dobrodružných príbehov je mladý, krásny, statočný rytier, milenec a idol mnohých krásnych a urodzených dám francúzskeho dvora, aj samotných kráľovien, a napokon aj chýrečnej Lucrezie Borgie, ktorá mu dokonca dva razy zachránila život. Tento urodzený rytier je pán de la Palice. Bol vzorom rytierskej mužnosti a čestnosti, muž, ktorý neodmietal krásne milenky, ale v otázkach cti bol neoblomný. Bol to muž tvrdý, silný, s nezlomným charakterom, oddaný svojmu kráľovi a vlasti; mal však jedinú slabosť — na život a na smrť ľúbil ušľachtilú a nevinnú mladú šľachtičnú Mariu d’Ainay, sestru svojho úhlavného nepriateľa, dcéru svojho najoddanejšieho priateľa.

A ako sa to skončilo s touto vznešenou láskou, dozvie sa čitateľ na stránkach tohto pútavého románu.





„Vošiel som do mesta Florencie, kde ma veľkolepo privítali všetci hodnostári a zložili mi taký hold ako nikde v mestách môjho kráľovstva. Zo dňa na deň sa mi lepšie vodí.“

Bolo ťažko ubytovať takú početnú armádu. Tí, na ktorých už nezvýšilo miesto, dakedy aj lepšie pochodili, lebo nocovali u obyvateľov, či skôr obyvateliek.

Kráľ a dvor sa usídlili v paláci. Karol sa navečeral s niekoľkými svojimi dvoranmi a potom sa zavčasu utiahol s peknou Florenťankou, ktorú mu vybrali podľa jeho gusta — ružovú a kyprú.

Krátko nato sa ozval krik a vrava v palácovej predsieni, až La Palice, ktorý mal službu, zišiel po mramorovom schodišti pozrieť, čo sa robí. Ako sa však potešil, keď zazrel samého baróna d’Ainay, ako sa vehementne škriepi v prudkej zvade s oficierom švajčiarskej stráže.

Keď barón uvidel Jacqua, naradostene vykríkol:

Hej, pán môj, kde sa tu beriete! — zvolal. — Dúfam, že tentoraz sa už konečne dáme dokopy. Tým skôr, že vám mám veľa čo porozprávať, aj veľa odkazov čakám od Jeho Veličenstva.

La Palice kývol švajčiarskemu dôstojníkovi, že návštevník je vítaný, a odviedol ho do rytierskej siene.

Rozkázal doniesť džbán talianskeho vína a dve čaše. Ainay hltavo vypil niekoľko čiaš zaradom.

Viete, — začal, keď polapil dych, — že po poslednej svojej návšteve v Lyone som prišiel sem s nádejným odkazom Savonarolovi?

Zarazil sa.

Ale toto by som mal skôr porozprávať kráľovi.

Prepáčte, — odvetil mu La Palice, — ale Jeho Veličenstvo má veľmi súrnu prácu v kráľovskej rade.

Podľa všetkého je tá rada počerná, — usmieval sa Ainay. — Hoci vo Florencii sú aj blondínky! Iste ste už o nich počuli? Sú to Benátčanky vo vyhnanstve. Naozaj sa nedá hovoriť dnes večer s kráľom?

Namojveru, — zaváhal La Palice, — kráľ nemá rád, keď ho niekto vyruší... v rade.

Nemohli by ste, — nadhodil Ainay, — počúvať pri dverách a zistiť, či sa zasadnutie už skončilo, alebo či si nespravili aspoň prestávku? Potom by som mohol s ním hovoriť medzi... dvoma rozhodnutiami.

Po hodnej chvíli La Palice vošiel do kráľovskej komnaty a našiel Karola zasnívaného v posteli, hladiaceho na plafónové malby.

Ach, to ste vy, môj milý Jacques, — ozval sa, — nuž pozrite sa hore! Musím preštudovať tieto pekné výjavy! Niečo také dám namaľovať aj v Amboise.

Sir, — ozval sa Jacques ospravedlňujúco, — prepáčte, že vyrušujem Vaše Veličenstvo v úvahách, ale práve prišiel barón d’Ainay. Veľmi má naponáhlo, chce sa s vami zhovárať a bojí sa, že keby to odložil na ráno, priveľmi by to vychladlo.

Kráľ potriasol peknou Florenťankou, driemajúcou vedľa neho, a kývol jej, aby sa obliekla.

Radšej nech odíde, — poznamenal. — Nikdy sa nevie, všade je plno vyzvedačov. Zavolajte mi teda junáka Ainaya. Nemusíme pred ním robiť veľké orácie.

Krátko nato kráľ, Ainay a La Palice sa zišli v trojke. Kráľ sedel na posteli a bez okolkov ponúkol spoločníkov, aby si posadali.

Sir, — začal Ainay dorovná, — keď sme sa posledne videli v Lyone, pobral som sa na váš rozkaz za Savonarolom.

Och, — vzdychol kráľ, — váš mních sa mi zdá veľmi nudný. Jeho kázne sú dobré tak pre Talianov. Ale sú to len také rečičky do vetra. Radšej by som podpísal s Pietrom Medicejským dohodu o prímerí.

Ani ja som neprišiel zato, aby som sa zhováral s vami o Savonarolovi, ktorého ste zahrnuli nádejami a prísľubmi. Nie zato som si dovolil vyrušiť vás tak nečakane ... z vášho ... odpočinku.

Prečo ste teda prišli?

Kvôli Rímu.

Karol vypučil i tak veľké oči.

Vari vás sem poslal pápež?